aktuality

Svoje dobrovoľné finančné príspevky

a dary môžete posielať na číslo účtu:

SK08 0200 0000 0024 8691 6455.

Ďakujeme.

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag02z.jpg
Skutky viery v moci PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   

Tým cieľom sa aj vždycky modlíme za vás, že by vás náš Boh učinil hodnými toho povolania a naplnil každou záľubou na dobrotivosti a skutkom viery v moci

2. Tesalonickým 1:11


Tento verš v druhom liste Tesalonickým je niečo ako jadro Pavlových modlitieb za Tesalonických. Vo svojich dvoch listoch Pavol upevňuje základ a dopĺňa stavebný plán života v posvätení a duchovného rastu v živote týchto kresťanov. Upriamuje pozornosť na to, čo je základné a bez čoho praktický kresťanský život nemá zmysel, nebude úspešný a neprinesie ovocie. Už sme sa venovali slovám záľubou na dobrotivosti (pozri Solas číslo 2, jar 2009, strana 16–25; poznámka redakcie) a teraz nás zaujímajú posledné tri slová verša z 2. listu Tesalonickým 1:11 „a skutkom viery v moci“. Zastavme sa pri týchto slovách a zamyslime sa nad tým, za čo sa to Pavol modlí, za čo zápasí pred Bohom. Zaujíma nás, čo sú skutky viery v moci, a prečo sa za toto Pavol modlí. Čo pod týmito troma slovami máme rozumieť?


Prvé, čo si povšimnime, je, že to nie sú len také nejaké skutky, za ktoré sa Pavol modlí, ale sú veľmi konkrétne. Sú to skutky viery a sú to skutky v moci. Skutky, na ktoré Písmo takto poukazuje, budú neoddeliteľne spojené s vierou. V kontexte Písma vieme, že ide o spasiteľnú vieru v Ježiša Krista, vieru človeka, ktorý verí v Boha, žije s Ním a spolieha sa na Neho. Ale skôr, než poviem viacej o tom, čo za týmito troma slovami máme vidieť a ako ich chápať, pozrime sa na úplný opak takýchto skutkov.


V liste Židom Písmo hovorí o skutkoch, ktoré sú protipólom skutkov uvedených v 2. Tesalonickým 1:11 „Preto zanechajúc počiatky učenia o Kristu nesme sa k dokonalosti a neklaďme zase základu pokánia z mŕtvych skutkov a viery na Boha“ (Židom 6:1). Tu sa hovorí o mŕtvych skutkoch. O skutkoch, z ktorých treba robiť pokánie.


Pritom nech nám neunikne, že v zozname základných kresťanských učení (Židom 6:1 – 2) sú prvými dvoma pokánie z mŕtvych skutkov a viera na Boha. Nedá sa nevidieť, že obe, pokánie a viera na Boha, sú spojené. Tam, kde sa rozrieši pokánie z mŕtvych skutkov, musí sa vždy rozriešiť aj viera v Boha.


Ak toto nie je v našich životoch prítomné a nájdené, tak reťaz našich ďalších snáh, ďalšieho rastu a kráčania, bude nefunkčná, lebo sme nepoložili základ kresťanskému životu. Preto sa pisateľ listu Židom k tomuto vracia a súčasne im aj hovorí, že sa od počiatkov učenia o Kristovi majú pohnúť ďalej. Ale my sa teraz potrebujeme opäť pozrieť na tento počiatok, na pokánie z mŕtvych skutkov.


Položme si otázku: „Prečo sú nejaké skutky nazývané mŕtve? Prečo Písmo potrebuje zaviesť takúto kategóriu a na jednej strane hovorí o skutkoch viery a na druhej strane o mŕtvych skutkoch?“ V iných epištolách nájdeme namiesto mŕtve skutky výrazy ako: jalové alebo prázdne skutky. Ktoré sú teda mŕtve skutky?


Keď je niečo mŕtve, tak už z toho nie je žiaden úžitok, žiadna radosť, žiaden prospech. Pre Boha sú neužitočné, On na ne pozerá tak, ako my pozeráme na niečo mŕtve, neživé, čo je pochované, čo prináša smútok, bolesť, sklamanie a stratu. Je to opak radosti, opak uspokojenia, opak niečoho užitočného.


Keď je niečo mŕtve, tak i to najslabšie živé je na tom neporovnateľne lepšie – a to je biblické poučenie z knihy Kazateľ 9:4 „No, u všetkých živých je ešte vždy nádej, lebo je lepšie živému psovi ako mŕtvemu levovi“. I to najbiednejšie živé stále máme za lepšie ako to, čo už zomrelo. Pes, nech by bol akokoľvek zdatný, by to s levom prehral, keby sa stretli a došlo by medzi nimi k zápasu. Ale aj pes, akokoľvek chatrný, vyhrá zápas nad mŕtvym levom. Mŕtvy lev živému psovi nič neurobí, lebo ani len labou nepohne. Preto sa Písmo takto vyjadruje a hovorí o mŕtvych skutkoch, z ktorých nič neprichádza, nie je z nich žiaden úžitok, žiaden efekt. Kým niečo ešte žije, a má to v sebe hoci len štipku života, tak existuje ešte vždy nádej, má to ešte stále nejakú budúcnosť. Ale keď už zomrelo a je mŕtve, tak všetka nádej na budúcnosť sa skončila. Teraz hovorím o zemskej rovine normálneho kolobehu života.


Keď je niečo mŕtve, tak to nemá žiadnu perspektívu. Jednoducho je koniec. A Písmo hovorí v Židom 6:1, aby sme zase nekládli základy pokánia z mŕtvych skutkov. Teda Božie slovo nás upriamuje k tomu, že tam niekde na začiatku obrátenia, na začiatku spasenia, toto bola základná vec. Vtedy na začiatku sme prišli k tomu, že mŕtve skutky sme v ľútosti a zlomenosti vyznali Bohu. Prišli sme do bodu poznania, že sú to nepoužiteľné skutky, že Boh z nich nemôže mať nijakú radosť, ale len sklamanie a bolesť.


K tomu patrí i radikálne tvrdenie, že všetky skutky ľudí pred obrátením sú mŕtve. Všetky skutky, ktoré robia nespasení ľudia pred obrátením sa k Bohu, Písmo nazýva mŕtve. Pre toto tvrdenie sú hneď dva dôvody:


Prvý dôvod je, že človek, ktorý ich koná, nemá vieru v pravého a živého Boha. V liste Rímskym je jeden dôležitý verš: „Ale ten, kto pochybuje, keď je, je odsúdený, lebo to nie je z viery. A všetko, čo nie je z viery, je hriech“ (Rímskym 14:23). V tejto kapitole Pavol rieši otázku pokrmov a jedenia v rímskom zbore i iné podobné situácie, ale potom na záver vysloví zovšeobecnenie: „všetko čo nie je z viery, je hriech“. Principiálne sme postavení pred situáciu a pred moment, že keď človek čokoľvek koná, čo nie je z viery v Boha a v Krista a zo spasiteľného vzťahu s ním, je nazvané hriechom.


Niekto môže namietať: Ale predsa existujú veľké rozdiely medzi ľuďmi okolo nás. Súhlasím, sú mnohé rozdiely a súhlasím, že je medzi ľuďmi veľká rozmanitosť. Vidíme, ako sa ľudia bez Boha snažia dodržiavať morálne zásady, ľudské zákony, mať vo svojom živote akýsi poriadok, hájiť právo a konať dobré skutky. Často počujeme, že nikomu neubližujú a nerobia nič zlé. No aj napriek tomu však všetko, čo koná nespasený človek, je v konečnom dôsledku hriech.


Dovoľte nasledovnú ilustráciu. Je to vždy ako s prameňom či žriedlom, z ktorého vyteká nejaká rieka. Potôčik môže prejsť dlhé územia po pevnine, prechádzať zo štátu do štátu a nakoniec vyústi do mora. Ale keď prameň je znečistený a otrávený, tak aj celý potok je takým od začiatku do konca. Pán Ježiš vysvetľuje: „Lebo z vnútra z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, cudzoložstvá, smilstvá, vraždy, krádeže, lakomstvá, nešľachetnosti, lesť, nestudatosť, zlé oko, rúhania, pýcha, bláznovstvo. Všetky tieto zlé veci vychádzajú z vnútra a poškvrňujú človeka“ (Marek 7:21–23). Zdroj ľudského konania vychádza z jeho vnútra, z jeho srdca. Ľudské srdce u nespaseného človeka, človeka bez Boha, je ten zdroj, z ktorého vychádzajú zlé myšlienky a konanie. Keď je znečistený prameň, keď žriedlo – ľudské srdce – je znečistené, tak všetko, čo z neho vzíde, bude vždy znečistené.


Mŕtve skutky vychádzajú zo znečisteného srdca, ktoré nemá vieru. O jeho očistení Písmo hovorí v Skutkoch 15:9 „a neurobil nijakého rozdielu medzi nami a medzi nimi očistiac vierou ich srdcia“. Očistenie srdca, ako nás slovo Božie učí, sa udeje len vierou v Krista. Takže kým sa prameň konania nestane čistým vierou v Krista a srdce sa nezmení, nenaplní vierou, tak všetko, čo ten prameň vypúšťa, je nakoniec len hriech.


Druhý dôvod súvisí s láskou. Nespasený človek miluje nesprávny objekt, nesprávnu osobu, nesprávnu vec. Nevybral si správny objekt svojej lásky. Miluje viac tmu ako svetlo : „A to je ten súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia viacej milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé“ (Ján 3:19).


Vidíme, že nespasení ľudia milujú tmu. Nechcú svetlo, lebo ich skutky sú zlé. Majú lásku ku zlu (milujú tmu), k nesprávnemu cieľu, k nesprávnemu objektu. Nie Boh je objekt ich lásky, nie jeho plán a jeho vôľa, ale tma, život bez Boha. Takýto človek môže byť v spoločnosti obľúbený a navonok i slušný, ale keď jeho láska nie je nasmerovaná správnym smerom, potom všetko, čo jeho duša vyprodukuje, je zlo a hriech.


Uveďme nejaké príklady mŕtvych skutkov v Novej zmluve. Prvý príklad je v Evanjeliu podľa Matúša: A keď sa modlíš, nebudeš ako tí pokrytci, lebo oni sa radi stojaci modlia v synagógach a na uhloch ulíc, aby ich ľudia videli. Amen vám hovorím, že tam majú svoju odplatu“ (Matúš 6:5). Pán Ježiš zavrhuje modlitbu týchto ľudí. Hovorí, že Boh modlitbu týchto ľudí neprijíma, nepozná, že ich odplata je od ľudí a nie od Boha. V čom je problém? Či Boh nechce, aby sa ľudia modlili? Iste, že chce. Ale oni sa modlili bez viery a bez lásky. Ich modlitby nie sú orientované na Boha. Všimnite si, že sú orientovaní na ľudí okolo seba: radi stoja na uhloch ulíc! To je to zlé srdce. To nie je z viery v Boha, a čo nie je z viery, je pod Božím súdom ako každý hriech. Z ich modlitby sa im stal hriech. Ich modlitba je odvrhnutá ako neprijateľná Bohom.


Druhý príklad je tiež z kázne na hore a týka sa pôstu. „A keď sa postíte, nebuďte ako tí pokrytci zamračení, lebo znetvorujú svoju tvár, aby bolo viditeľné ľuďom, že sa postia. Amen vám hovorím, že už majú svoju odplatu“ (Matúš 6:16). Je to znova podobne ako s modlitbou farizejov. Problém je v tom, že im ide o taký pôst, ktorý vidia ľudia a chcú odplatu a uznanie od ľudí. Ale toto je presný opak spasiteľnej viery. Ako náhle sa pozrieme pod povrch, vidíme, že v takom srdci nie je viera. Z pôstu bez viery sa stal hriech, je to mŕtvy skutok, z ktorého treba učiniť pokánie a obrátiť sa celým srdcom k Bohu.

Ešte jeden príklad z kázne na vrchu. „Vystríhajte sa, aby ste nedávali svojej almužny pred ľuďmi nato, aby vás videli, lebo ináče nemáte odplaty u svojho Otca, ktorý je v nebesiach“ (Matúš 6:1). To je radikálne a ide rovno do jadra veci základného problému. Pán Ježiš hovorí: daj si najväčší pozor a vystríhaj sa toho, aby si nikdy nedával dar preto, aby ťa ľudia videli a aby si ťa ľudia všimli, lebo inak nemáš odplaty u svojho Otca v nebesiach.

To boli tri príklady mŕtvych skutkov. List Židom hovorí a oznamuje, že základom a počiatkom života s Bohom je pokánie z mŕtvych skutkov. Pán Ježiš konfrontoval mŕtve skutky. Celý svoj život v Izraeli znova a znova karhal a napomínal: vystríhajte sa, nerobte to, vzdajte sa toho, lebo sú to mŕtve skutky.

Dá sa povedať jednou vetou, že všetko čo človek robí vo svojom prirodzenom nevykúpenom stave, je v konečnom dôsledku hriech. Je dobré, aby si kresťania celý život opakovali veľké biblické pravdy, ako je táto. Ale prečo je to tak? Prečo všetko, čo človek robí vo svojom nevykúpenom stave je hriech? Dokonca aj vtedy, keď robí aj formálne správne veci, keď sa snaží pracovať, keď sa snaží mať poriadok vo svojom živote, keď sa snaží svedomite konať všetky bežné veci, ktoré sú dokonca niečím, čo inak Boh požaduje. Ale prečo to nakoniec nepríde k Bohu, Boha to neoslávi a Boh to neprijme? V čom je celý ten čas problém? Problém je celý čas v tom, že tieto skutky nepramenia z viery v Boha.


Prečo to môžeme tak kategoricky tvrdiť? Prečo skutky, ktoré sú nazvané mŕtve skutky, sú hriech a nedôjdu pred Boží trón? Lebo Boh sa nám zjavil a dal nám vedieť o sebe toto: „Lebo z neho, skrze neho a pre neho je všetko, Jemu sláva na veky. Amen.“ (Rímskym 11:36). To je základná pravda o Bohu: lebo z neho skrze neho a pre neho je všetko, Jemu sláva na veky.


Teraz si predstavme srdce nespaseného človeka, ktoré neprijíma túto pravdu, neverí jej a odmieta ju, ale chce žiť svoj morálny život. Pre takého je nepredstaviteľná myšlienka, že by mal žiť pre Boha a na Jeho slávu. A podľa Božieho slova je i takýto človek na zozname hriešnikov a ďaleko od Boha – „Lebo nieto rozdielu, lebo všetci zhrešili a postrádajú slávy Božej“ (Rímskym 3:23).


Ešte trochu popracujme mysľou a predstavme si najmorálnejšieho človeka v tejto krajine. Robí všetko najlepšie, ako vie, ale odmieta priznať, že je hriešnik, lebo keby to pripustil, musel by hľadať Krista, musel by robiť pokánie, musel by sa obrátiť, uveriť a podriadiť sa Božiemu slovu. S týmto nechce mať nič spoločné, ale je to inak podľa ľudských meradiel najmorálnejší človek tejto krajiny. My sami si musíme pre seba nájsť odpoveď na otázku: Prijíma Boh to, čo robí tento človek? Alebo je to mŕtvy skutok a je to hriech, pretože v jeho srdci nie je viera?


Písmo ďalej hovorí: „Pretože poznajúc Boha neoslavovali ho ako Boha ani mu neďakovali, ale zmárniveli vo svojich myšlienkach, a zatemnilo sa ich nerozumné srdce, hovoriac o sebe, že sú múdri, stali sa bláznami a zamenili slávu neporušiteľného Boha za podobnosť obrazu porušiteľného človeka i vtákov i štvornohých tvorov i zemeplazov“ (Rímskym 1:21). Pretože neoslavovali ho ako Boha, ale zmárniveli v myšlienkach a zatemnilo sa ich nerozumné srdce. Tu je náš najmorálnejší človek, najlepší pracovník, najlepší manžel, najelitnejší a najväčší filantrop, ktorého stále vidieť, ako dáva a podporuje každú charitu a opäť sa pýtame: Ako je na tom tento človek pred Bohom? Bude robiť všetky tieto dobré veci len nie to, že by sa poďakoval Bohu, že mu vôbec dal život a šancu ho poznať. Ľudia mu možno budú tlieskať, ale Boh vidí prázdne myšlienky a zatemnené srdce.


Čo teda musíme povedať? Nakoniec to, čo skrze Pavla hovorí Písmo: „Ale podľa svojej tvrdosti a nekajúceho srdca hromadíš sebe hnev na deň hnevu a zjavenia spravodlivého súdenia Boha“ (Rímskym 2:5). V skutočnosti každá aktivita neobráteného človeka je hromadenie si hnevu na deň súdu. Preto voláme ľudí k pokániu, preto máme len jednu správu: Čiňte pokánie a verte v Krista.


Všetko, čo nie je z viery, je hriech. Základy sú pokánie z mŕtvych skutkov a viera na Boha. Pán Ježiš karhá svoje okolie, pretože zákonníci, farizeji a všetky skupiny, ktoré odmietajú túto pravdu, nehľadajú odplatu vierou u Otca, ale hľadajú ju inde. Veria v nesprávny cieľ, veria v nesprávny objekt.


Ako z tohto von a kde je riešenie? Teraz to celé poukazuje na 2. list Tesalonickým 1:11. Preto sa Pavol tak modlí a prosí, aby ich Boh naplnil každou záľubou na dobrotivosti a skutkami viery v moci.


Veľa sa dnes učí o posvätení v knihách, v kázňach a pri mnohých iných príležitostiach. Modlitba, pôst, slovo Božie, návšteva zhromaždenia, všetko sú to správne biblické veci, ale nie vždy sa povie, že tieto správne veci sa môžu premeniť na prázdnu snahu, nebudú mať zmysel a neprinesú ovocie, keď skutky, ktoré ideme konať aj ako kresťania, nebudú skutkami viery. Preto Pavol hovorí a trvá na tom, že Bohu ide o skutky viery. Podobne tak píše aj v prvom liste: „neprestajne pamätajúc na vaše dielo viery a na úsilnú prácu lásky a na trpezlivosť nádeje nášho Pána Ježiša Krista pred svojím Bohom a Otcom“ (1. Tesalonickým 1:3).


Predpokladám, že poznáme 1. list Korintským 13:13, ale pripomeňme si, že sa tam píše o tom, že teraz zostáva viera, nádej a láska, ale najväčšia z nich je láska. V 1. Tesalonickým 1:3 je vlastne povedané to isté. Pred sebou máme niečo základné, niečo na čom musíme stavať: a teraz zostáva viera, nádej a láska. Pavol hovorí, že sa modlí za dielo viery, prácu lásky a trpezlivosť nádeje.


Pavol trvá na tom a hovorí, že o nič iné nestojte, nič iné nechcite, nikdy sa neuspokojte s hocijakým dielom, ale iba s dielom, ktoré je dielom viery. Nikdy sa neuspokojte s nejakou prácou, ale len s prácou lásky. Nemôžete sa uspokojiť s akoukoľvek trpezlivosťou, ak len nie s trpezlivosťou nádeje na nášho Pána Ježiša Krista. A tu máme odpoveď, prečo mnohí kresťania zažívajú frustrácie a sklamania. Konajú skutky, ale sami zo seba, v svojej vôli, bez účasti Svätého Ducha, bez viery, lásky a nádeje v Ježiša Krista. A pritom teraz nejde o to, že život kresťana má byť vždy len „samé hore“.


Ide o to, že koľko z toho, o čom by sme povedali, že nám nevychádza, že nič sa nám nedarí, všetko sa kláti, som slabý, atď., že koľko z toho má jeden konkrétny prameň a tým je skutočnosť, že toto dielo nie je z viery, že to nie je z lásky, že to nie je z nádeje, že to je len nejaká práca, len nejaké úsilie a potom som ten, ktorý sa snaží, snaží a snaží a je vyčerpaný. A všetko, čo poznám, je frustrácia, ale druhú stránku, ovocie tohto úsilia, nepoznám. Poznám len zápas, ale nepoznám ovocie, ktoré by mal tento zápas priniesť.

Nepopierame zápas a vôbec z neho neuberáme. Celá polovica listu Tesalonickým je o prenasledovaní a súžení, o trápení pre Krista. Ale druhá polovica listu je o ovocí, o zmysle, o výsledku, ktoré podľa Pavla príde Božím pôsobením skrze boje, utrpenia, súženia, zápasy.


Čiže základná pravda znie: aby to, čo robíme, Boh prijal a bolo mu to na jeho slávu, musí mať zložku viery, musí to byť dielo viery, musí to byť skutok viery v moci. Bez tejto zložky to neprospieva a nie je užitočné, ani pre nás, ani pre iných. Keď z nášho života nič neprúdi, sami sa musíme konfrontovať, prečo je to tak. Nechýba v tom celom živá viera?


Vráťme sa ešte k 2. listu Tesalonickým a pýtajme sa: Čo sú skutky viery v moci? Lebo nič iné nemáme hľadať ako skutky viery v moci, lebo Boží plán sú skutky viery v moci. Pokúsime sa dať odpoveď na túto otázku:

Sú to skutky, ktoré konáme vtedy, keď sme aktívne zapojení do poslušnosti Bohu. Naozaj záleží na tom čo konáme a či skutočne niečo konáme. Konáme v závislosti na Bohu a z jeho sily, ale konáme my, preto sú to skutky – je tam reálna ľudská aktivita.


Sú to skutky viery, lebo začínajú spoľahnutím sa na Boha. Konkrétne, On sám účinne a predivne pôsobí v nás a okolo nás. Preto už nemôžem rozmýšľať tak, že ja idem do zhromaždenia a to je všetko. Musím rozmýšľať, že Boh pôsobí vo mne, skrze mňa a okolo mňa a takto som sa dostal do zhromaždenia. Zo zhromaždenia sa takto stáva úplne nová vec, lebo pôsobí Boh. Už to nie je len to, že mám aktivitu a mám niečo na programe, ale že Boh predivne pôsobí a ja tomu verím. Preto sú to skutky viery. Skôr než si kľaknem modliť sa, musím mať v srdci vieru, že Boh počuje a predivne pôsobí. Keď nemám vieru, že Boh predivne pôsobí, tak som na tom tak, ako tí pokrytci v šiestej kapitole Evanjelia podľa Matúša.


Sú to skutky viery v moci, lebo ich zdrojom je milosť, ktorá nie je slabá, ale mocná, lebo prúdi z nekonečného a všemohúceho Boha. Tie skutky sú mocné, lebo ich zdrojom je Božia milosť. Milosť dokázala poraziť peklo, poraziť satana, poraziť smrť. Milosť nás dokázala priviesť ku pokániu, milosť nás dokázala uviesť do spasenia, milosť dokázala vytvoriť cirkev, milosť dokázala vytiahnuť izraelských z Egypta a dala im zem, milosť dokázala urobiť všetky tieto veci. Božia milosť dala Ducha na Letnice. Božia milosť nie je slabá, prúdi z nekonečného a všemohúceho Boha, preto sú to skutky viery v moci.


Aby sme si nevytvorili nesprávnu predstavu, tak je potrebné povedať, že skutky viery v moci nie sú zázraky v zmysle mocných znamení. Nevylučujeme a nepopierame, že tieto Boh dokáže konať podľa svojej zvrchovanej vôle. Ale hovoríme, že na prvom mieste to nie sú zázraky v zmysle mocných znamení uvedených v Skutkoch a v živote Pána Ježiša. Skutky viery moci nemôžeme v žiadnom prípade stotožniť s rôznymi biblickými zázrakmi.


Skutky viery v moci môžu na prvý pohľad vyzerať úplne obyčajne. Vôbec nepotrebujú vyzerať ako mocné predivné zázračné znamenia. Ich moc sa totiž pozná po trvalom ovocí a premene, ktorú prinášajú. Tiež keď Pavol píše tieto dva listy Tesalonickým, tak nepíše, že skutky viery v moci sú určené len pre starších a pre pastorov, alebo dokonca pre najväčšie úrady, ako sú apoštoli a proroci. Skutky viery sú pre všetkých kresťanov a sú na každý deň, lebo list Tesalonickým ich spomína aj konkrétne. V 1. Tesalonickým 5:15 – 23 máme ukážkový zoznam skutkov, ktoré patria k tým, ktoré má Pavol vo svojej modlitbe na mysli. 


Lebo to je vôľa Božia:

vaše posvätenie,

aby ste sa zdržali od smilstva,

aby ste sa milovali navzájom,

vo všetkom ďakujte,

neprestajne sa modlite,

vždycky sa radujte,

každého možného druhu zlého sa chráňte.“


Takže skutky viery v moci nie sú nejaké špeciálne skutky na jednom zozname, kým tie obyčajné sú na druhom zozname. Je len jeden biblický zoznam skutkov, ktoré Boh žiada. Všetky skutky Biblie môžu a majú byť skutkami viery v moci. Skutky viery v moci môžu a majú byť u každého jedného kresťana a môžu a majú byť s nami každý jeden deň. Takže toto je to, k čomu nás Písmo skrze Pavla pozýva.


Poviem dve veci na ktoré musíme vždy pamätať. Po prvé: Nie je možné urobiť čokoľvek, čo by Boha potešilo, bez viery (Rímskym 14:23). Po druhé: Nie je možné skutočne veriť v Boha a nič nerobiť. To sú dve veľké biblické nemožnosti. Aj jedno, aj druhé je nemožné! Celoživotná závislosť na ňom bez ohľadu na to, či ide o malé alebo veľké veci, začína od najobyčajnejších vecí. Nemusíme sa báť veriť, že aj tie najobyčajnejšie veci Boh dokáže premeniť na skutky viery v moci. To patrí k Božiemu plánu pre náš život a my sme volaní k živej viere a úplnej závislosti na Bohu. Pavol to nazýva skutky viery v moci a Pán Ježiš o nich hovorí, že sú to skutky vykonané v Bohu. To je to, čo potrebujeme činiť.


„Ale ten, kto činí pravdu, ide k svetlu, aby boli zjavené jeho skutky, že sú vykonané v Bohu“

Ján 3:21


 

Ďalšie články od tohto autora