aktuality

Sme zariadení na príjem podielu z dane

za rok 2017. Viac na Príjem z podielu…

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag01z.jpg
Pavol v období pred prvou misijnou cestou PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   

Misia k pohanom


Pri sledovaní misijnej služby apoštola Pavla, skôr ako bol vyslaný z antiochijského zboru na prvú misijnú cestu, urobme si o ňom malý chronologický prehľad. Popritom si všimneme aj širší časový rámec, širšie obdobie, a to hlavne roky po Kristovom ukrižovaní a zmŕtvychvstaní. To znamená obdobie medzi rokom 30 a rokom 62 n. l. Rok 30 n. l. je v tejto chronológii rokom, v ktorom bol Pán Ježiš ukrižovaný, pochovaný, vzkriesený a vystúpil k Otcovi (a odvtedy celý čas sedí po Božej pravici). Rok 62 je rok, v ktorom Pavla podľa knihy Skutkov nachádzame v prenajatom byte v Ríme, kde sa nachádza v rámci domáceho väzenia.


Pán Ježiš mal zhruba 33 rokov, keď zomrel a bol vzkriesený, ale udalosti ukrižovania aj tak dávame do tridsiateho roku nášho letopočtu. Súvisí to s kalendárovým počítaním času, s reformami kalendárov a rôznymi posunmi rokov, ktoré sa vtedy i odvtedy udiali. Dodnes nikto na svete s istotou nepovie, v ktorom roku presne Pán Ježiš zomrel. Toto je jednoducho konsenzus, ktorý je v odbornej literatúre väčšinový a udalosti ukrižovania sa kladú do roku 30 nášho letopočtu. Keď to takto berieme a počítame, potom podľa tohto časovania sa Pán Ježiš musel narodiť tri či štyri roky pred naším letopočtom. Okrem iného to znamená aj to, že keď budeme uvádzať časové údaje (roky) tohto obdobia, tak to nebude znamenať úplnú presnosť (presný a istý údaj) udalosti, ale je to údaj vzhľadom na dohodnutý a všeobecne prijatý východiskový bod. Nami uvádzané roky sa teda od skutočného času predmetnej udalosti môžu líšiť o tri či štyri roky.


Ďalšia skutočnosť hodná našej pozornosti je odhad, aké časové rozpätie pokrývajú udalosti popísané v knihe Skutky apoštolov. Solídny odhad je, že to trvalo od roku 30 po rok 62, teda ide o obdobie 32 rokov. V knihe Skutkov máme zachytenú históriu zvestovania evanjelia približne tretiny prvého storočia a takýto nemalý úsek rozhodne stojí za našu dôslednú pozornosť. V rámci tejto obsažnej histórie sa tiež postupne dozvedáme viac a viac o Pavlovi.


V čase tesne po Letniciach Pavol, vtedy ešte menom Saul, je opísaný ako prenasledovateľ, rúhač, trýzniteľ a veľký odporca kresťanstva. Prenasledoval tých, ktorí vyznávali vieru v Ježiša Krista, teda kresťanov. Po nejakom čase sa s ním ale na ceste do mesta Damašek stane niečo dramatické.


Do Damašku sa vypravil so zoznammi a s povolením pochytať vyznávačov viery v Krista. Pavlovi sa na tejto ceste ukázal Pán Ježiš Kristus a Pavol v neho uveril. Bol oslepený svetlom, počul Kristov hlas, a vtedy nastáva v jeho živote totálny obrat. Táto udalosť sa odohrá približne 3 až 4 roky po Letniciach, teda niekedy v roku 33 alebo 34 po Kristovi. Na tejto ceste sa Pavol obráti ku kresťanstvu. Zo Saula, prenasledovateľa, sa stáva Pavol, služobník, ktorý bude Pánom mimoriadne použitý pri zvestovaní evanjelia a Božieho slova.


Ďalším dôležitým dátumom je prvá Pavlova návšteva Jeruzalema. Pavol je hneď po svojom obrátení evanjelizačne aktívny, ale Jeruzalem navštívi (rozumej apoštolov jeruzalemskej cirkvi) až približne po troch rokoch. Táto návšteva je spomenutá v Skutkoch 9:27. Jeruzalemskí učeníci ho najprv nechcú prijať, lebo mu nedôverujú. Podozrievajú ho, že sa prišiel medzi nich votrieť a škodiť im. Až keď Barnabáš povie, že Pavol je skutočne obrátenec, ktorý káže Ježiša Krista, uistí ich Barnabášovo svedectvo a Pavol sa môže pridružiť k učeníkom.


Ďalší dôležitý dátum je Pavlov príchod do sýrskej Antiochie. Je to približne 12 rokov od jeho obrátenia. Jeho pripojenie sa k antiochijskému zboru spomínajú Skutky 11:25 („Potom odišiel Barnabáš do Tarzu vyhľadať Saula, a keď ho našiel, doviedol ho do Antiochie.“) Je to opäť Barnabáš, ten ktorý pôvodne pomohol Pavlovi napojiť sa na jeruzalemskú cirkev, a tento istý Barnabáš išiel Pavla vyhľadať do Tarzu a priviedol ho do sýrskej Antiochie.


Mesto Tarzus bolo Pavlovo rodné mesto. Právom usudzujeme, že Pavol nejaký čas po svojom obrátení pôsobil aj vo svojom rodnom meste. Písmo naznačuje, že v Tarze pôsobil ako aktívny zvestovateľ evanjelia. Pavlovým príchodom do sýrskej Antiochie sa ale jeho zvestovanie evanjelia rozvinie akoby do novej etapy a nadobudne nový smer.


Dostali sme sa do sýrskej Antiochie a zaujímame sa, čo sa tam s Pavlom udeje. Ale ešte predtým, než sa pozrieme na to, ako sa Pavlova služba v Antiochii začne rozvíjať, a čo sa s Pavlom udeje potom, musíme si uvedomiť jednu vec. Existuje totiž predstava, že Pavol začal byť evanjelizačne a zvestovateľsky aktívny až odvtedy, ako sa pripojil k antiochijskému zboru. Keď sa však bližšie pozrieme do Písma, tak táto predstava neobstojí.


V tejto súvislosti urobme aspoň zopár pozorovaní. V Skutkoch 9:20 čítame: „A hneď hlásal (Pavol) v synagógach Ježiša Krista, že je On Syn Boží.“ Myslí sa tým, že hlásal v Damašku a okolí. Pavol je povolaný a obdarovaný. A v tejto úlohe je hneď aktívny a ako hlásateľ začína pôsobiť od samého začiatku svojho obrátenia. Čiže keď v rokoch 32 až 33 došlo k obráteniu Pavla, tak hneď v tomto istom roku hlása v Damašku a v jeho okolí Ježiša Krista.


Ďalšiu čriepku o jeho živote pred Antiochiou nachádzame v liste Galatským. Tam v prvej kapitole čítame, ako sa presunul a evanjelizačne pôsobil (zhruba 3 roky) v Arábii. List Galatským odkrýva, čo sa dialo s Pavlom predtým, než sa pripojil k antiochijskému zboru.


Nejaký čas bol teda v Arábii, čo je na juh od Izraela, dolu od Judska. Vo vtedajšej Arábii sa nachádzali rôzne kmene. Sú indície, že to boli aj potomkovia Izmaela a mnohé iné kmene, z ktorých neskôr vznikli moderné arabské národy. Dnes je toto územie v podstate Saudská Arábia. Tu, na juhu od Judska, Pavol tri roky pôsobil. Očividne sa pohyboval aj medzi židovskými komunitami, ktoré existovali krížom-krážom po celom vtedajšom svete a pôsobil tam ako hlásateľ Krista, ako hlásateľ evanjelia.


Ďalšia udalosť, ktorú môžeme vystopovať, ak skúmame Pavlove roky pred pripojením sa k zboru v Antiochii, je rok 35 (alebo 36). To je rok Pavlovej prvej návštevy Jeruzalema po jeho obrátení. Po tejto návšteve o Pavlovi čítame, že „potom som prišiel do krajov Sýrie a Cilície.“ (Galatským 1:21). Toto obdobie sa v literatúre často označuje ako tichá služba v Sýrii a Cilícii s tým, že slovo „tichá“ je v úvodzovkách. Tichou je nazvaná v tom zmysle, že Písmo bližšie nespomína, kde Pavol presne bol, čo robil, koho stretol. Ale v liste Galatským Pavol toto obdobie uvádza vo forme jednoduchého konštatovania. Bol tam a pôsobil tam.


Máme tu teda zhruba 9 rokov Pavlovej služby, počas ktorých pôsobil v Sýrii a v Cilícii. Cilícia je na sever od Tarzu. Pravdepodobne došlo k založeniu nejakých zborov, minimálne zo židovských obrátencov. Rozhodne je nepredstaviteľné, že by Pavol len tak pasívne trávil tieto roky a čakal, čo prinesie budúcnosť. O Pavlovi všade v Písmach platí, že bol telom i dušou evanjelista. Rovnako tomu muselo byť i v Sýrii a v Cilícii. Nakoniec sa Pavol dostáva do svojho rodného mesta Tarzu. Práve tam ho nájde Barnabáš a privedie ho do antiochijského zboru.


Toto je rekonštrukcia toho, čo vieme poskladať o Pavlovi predtým, než sa pripojil k antiochijskému zboru. Dostali sme sa do roku 45 (alebo 46), na počiatok Pavlovej služby v sýrskej Antiochii. V ďalšej časti sa posunieme ďalej v skúmaní Pavlovej misijnej služby a budeme sa zaujímať, čo sa s Pavlom udialo v roku 45 v antiochijskom zbore.


 

Ďalšie články od tohto autora