aktuality

Audio záznamy z prednášok konferencií Stvorenie a súčasná veda Žilina (2009, 2010, 2012), sa nachádzajú na adrese Konferencie.

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag16z.jpg
Panna počne a porodí syna PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   

Hľa, panna počne a porodí syna, a nazve jeho meno Immanuel.

Matúš 1:23 (Izaiáš 7:14)


Drvivú väčšinu toho, čo o Pánovi Ježišovi vieme, ako žil, čo učil, ako sa správal, čo sa dialo v jeho živote, ako prišiel na našu Zem, ako odišiel, aký bol jeho kontakt s ostatnými ľuďmi, to všetko nám dávajú štyri novozmluvné spisy (evanjeliá): Matúš, Marek, Lukáš a Ján.



Ako sme už písali na stránkach tohto časopisu (Solas číslo 13), o jeho narodení a o udalostiach okolo toho, ako sa Pán Ježiš narodil, nehovoria priamo všetci štyria evanjelisti a všetky štyri knihy, ale len Matúš a Lukáš, ktorí majú hlavne v prvých dvoch kapitolách nemálo výpovedí a záznamov o tom, čo presne sa udialo, než sa Pán Ježiš narodil. Všetci evanjelisti sa venujú tomu, ako bol Pán Ježiš dospelý, opisujú jeho službu v dospelosti. Všetci hovoria o ukrižovaní a vzkriesení, ale o narodení hovoria len dvaja z nich.


Teraz si trocha pripomenieme opäť to, o čom sme písali v článku Narodenie Pána Ježiša Krista (Solas číslo 13, str. 2-11), v ktorom sme sa venovali hlavne Evanjeliu podľa Matúša, ale dotkli sme sa aj Evanjelia podľa Lukáša. Čítame v nich o tom, ako dieťa menom Ježiš bolo počaté, ako sa narodilo v Betleheme. Čítame, že Ježiš je niekto zvláštny a mimoriadny. Všetky výpovede evanjelistov vedú práve tým smerom a poukazujú, že nie je to niekto obyčajný, ale všetko čo sa s ním udialo, je nadprirodzené. Jeho príchod bol oznámený proroctvami dávno predtým, než sa narodil. Jeho narodenie oznámili ľuďom anjeli.


Potom, po jeho narodení, prišli od východu mudrci, ktorí sa mu prišli pokloniť a priniesli mu dary. Pán Ježiš prišiel k nám na Zem mimoriadnym spôsobom. Čítame, ako bol od malička v ohrození života. Boh zasiahol, aby ho zachránil, keď Jozefa, Máriu a dieťa Ježiš poslal do Egypta, a potom rovnako aj pri ich návrate. Jedna udalosť k druhej a dostávame obraz, že Ježiš prišiel nadprirodzeným spôsobom.


“Hľa, panna počne a porodí syna, a nazvú jeho meno Immanuel, čo je preložené: S nami Boh.” (Matúš 1:23). Evanjelista Matúš v tomto verši cituje z knihy Izaiáš 7:14 a hovorí, že to všetko sa stalo nato, aby sa naplnilo to, čo bolo povedané od Pána skrze proroka (Matúš 7:22).


Matúš dáva veľký dôraz na to, že spôsobom, ako prišiel Pán Ježiš, sa plnili proroctvá vyrieknuté stovky rokov predtým. Proroctvo z Izaiáša je niekde z prelomu 8. a 7. storočia pr. Kr. Čiže tým, že prichádza Pán Ježiš, sa plní 700 rokov staré proroctvo: „…Hľa, panna počne a porodí syna a nazve jeho meno Immanuel.“ (Izaiáš 7:14). Boh dal ľuďom o tejto udalosti dopredu vedieť, vopred ju oznámil.


V hore citovanom predchádzajúcom článku sme písali o tom, že proroctvá nemajú všetky rovnakú formu. Rozdelili sme ich do dvoch skupín: jedny sme nazvali priame predpovede a druhé sme nazvali vzory (prorocké vzory; pozri citovaný článok str. 7-9).


Čo sa ďalej o proroctvách dá povedať je, že ich môžeme rozdeliť na krátkodobé a dlhodobé. Príklad krátkodobého proroctva vidíme napríklad v 1. Samuelovej v 9. kapitole.


Saul, meno jeho otca je Kíš a je z Benjamina, spolu so svojím služobníkom idú hľadať zatúlané oslice. Hľadajú ich niekoľko dní, ale oslice sa im nepodarí nájsť. Saul sa už chce vrátiť domov. Jeho sluha mu však navrhuje, aby urobili ešte jednu vec: “…Hľa, prosím, v tomto meste je muž Boží, a je to vysoko ctený človek; všetko, čokoľvek povie, sa aj stane. Nože poďme teraz ta; možno, že nám oznámi našu cestu, ktorou by sme mali ísť.” (1. Samuelova 9:6). Pomenovania muž Boží, prorok a vidiaci sú tri výrazy, ktorými bežne označovali prorokov v Izraeli.


Samuel je známy tým, že jeho predpovede sa plnia (všetko, čo povie, sa aj stane). Pritom si všimnime, že očividne ide o predpovede, ktoré sa plnia ešte za života Samuela. Krátkodobé proroctvá mali obrovský význam. Viedli izraelský národ priamo v konkrétnych, často až každodenných udalostiach.


Saul so sluhom nakoniec prišli za Samuelom a Samuel im oznámil, že oslice sa medzitým už našli. Samuel však vedel ešte niečo dôležitejšie než to, že oslice sa už našli: “A Hospodin bol zjavil Samuelovi jeden deň prv, ako prišiel Saul, a riekol: Zajtra o tomto čase pošlem k tebe muža zo zeme Benjaminovej, ktorého pomažeš za vojvodcu nad mojím ľudom Izraelom, a zachráni môj ľud vyslobodiac ho z ruky Filištínov, lebo som pohliadol na svoj ľud, pretože jeho krik prišiel ku mne.” (1. Samuelova 15:15-16). To je krátkodobé proroctvo, lebo sa v ňom hovorí, čo sa stane zajtra, alebo o niekoľko dní, či mesiacov. Nejde v ňom o to, čo sa stane o stáročia. Za krátkodobé proroctvo by sme označili proroctvo, ktoré sa naplní ešte za života toho, ktorý ho vyriekol.


Dlhodobé proroctvá budú tie, ktoré sa plnia po živote toho, ktorý ich vyriekol. Dlhodobých proroctiev je v Biblii veľký počet. Ako príklad tohto typu proroctva môžeme uviesť nasledovné: “… ono ti rozdrtí hlavu a ty mu rozdrtíš pätu.” (Genezis 3:15). Vyriekol ho Boh, ale toto proroctvo sa za života Adama a Evy nenaplní.


Rozdelenie proroctiev ešte doplním tým, že povieme, že popri krátkodobých a dlhodobých proroctvách existujú proroctvá, ktoré nazveme kombinované. Tieto majú svoju krátkodobú stránku i svoju dlhodobú stránku (zložku). Je v nich naraz aj jedno, aj druhé a podľa toho, na čo dáme dôraz, môžeme vidieť buď jednu alebo druhú stránku.


Pozrime sa teraz do Knihy Izaiáša 7:14 a pýtajme sa, ako toto proroctvo súvisí s Matúšom 1:23. Udalosti siedmej kapitoly Knihy Izaiáša sa odohrali asi v rokoch 730-720 pr. Kr. Izaiáš preklenul rozhranie ôsmeho a siedmeho storočia. Slúžil minimálne počas štyroch kráľov, ktorí sú opísaní v úvode Knihy Izaiáš.


Siedma kapitola hovorí, čo sa stalo za dní kráľa Achaza, ktorý je judským kráľom. Achazovi bolo oznámené, že vznikla koalícia dvoch národov proti Judsku, lebo v tomto čase Izrael je už rozdelený na dve kráľovstvá. Desať kmeňov tvorilo severné kráľovstvo s názvom Izrael. Dva kmene tvorili južné kráľovstvo s názvom Judsko. V južnom kráľovstve dominantným kmeňom bol kmeň Júdu, jeho hlavným mestom bol Jeruzalem a kráľom vtedy bol Achaz. V prvom verši siedmej kapitoly Izaiáša čítame, že sýrsky kráľ Recín a izraelský kráľ Pekach sa spojili do koalície a vojensky zaútočili na Judsko, na Jeruzalem, a teda na kráľa Achaza (Izaiáš 7:1). Druhý verš oznamuje, že: bolo oznámené domu Dávidov¬mu, že vraj Sýrovia sa spolčili s Ef¬rai¬mom. Prvotná reakcia kráľa Achaza je, že jeho srdce sa zakláti, zľakne sa, je vystrašený. Je to vážna situácia, lebo sú malý národ a sú voči dvojkoalícii v nevýhode, ale majú jednu veľkú výhodu – žijú medzi nimi proroci, ktorí majú v takýchto situáciách Božie zjavenie toho, čo sa deje a o čo ide.


Tak bolo aj teraz: “Ale Hospodin riekol Izaiášovi: Nože vyjdi oproti Achazovi ty i Šeár Jašub, tvoj syn, ku koncu vodovodu horného rybníka, na hradskú cestu poľa valchárovho a povieš mu: Maj na seba pozor a buď ticho! Neboj sa, a tvoje srdce nech nezomdlieva…” (Izaiáš 7:3). Boh riekol Izaiášovi: Choď za Achazom, oznámiš mu reč, ktorú pre neho mám a zober so sebou aj svojho syna, ktorý sa volá Šeár Jašub.


To, čo Izaiáš povie v tejto situácii Achazovi, je vo veršoch 3-9 a označme to ako prvý blok Izaiášovej výpovede. Priamo do toho, čo sa deje, Izaiáš Achazovi hovorí, že Boh mu odkazuje: Nemusíš sa báť. Neobstojí táto dvojkoalícia a títo, ktorí sa proti tebe spolčili, nezvíťazia nad vami. Dokonca ešte 65 rokov a Efraim bude rozdrtený, prestane byť ľudom (verš 8). Približne o 22 rokov sa niečo stane s Efraimom a potom na neho príde ešte Babylon, ktorý definifívne spečatí situáciu s efraimským kmeňom, ktorý reprezentuje desať severných kmeňov. V týchto veršoch sú vyrieknuté veľmi konkrétne veci. V deviatom verši Izaiáš volá Achaza k viere, keď hovorí: Ak neuveríte, istotne neobstojíte. Počul si prorocké slovo, počul si výpoveď Boha – táto dvojkoalícia neobstojí, tento útok sa nepodarí.


Od desiateho verša označme Izaiášovu výpoveď ako druhý blok. Pre nás sú to mimoriadne zaujímavé verše, lebo sa v nich nachádza spomínaný verš, ktorý cituje Matúš.


“A ešte hovoril Hos¬podin Achazovi a riekol: Žiadaj si znamenie od Hos¬podina, svoj¬ho Boha, žiadaj, už či bude z hlboka dole a či z vysoka hore.“ To je zaujímavé, lebo zvyčajne všeobecný spôsob Božieho konania je, že my nechodíme k Bohu pýtať si znamenia. Izaiáš však pobáda Achaza, aby si vybral nejaký div, zázrak, nejaké znamenie, ktoré sa stane a podľa toho Achaz bude vedieť, že Boh naozaj tak hovorí.


Achaz zareaguje a odpovie: “…Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Hospodina.” (verš 12). Vyzerá to na totálne pokornú a totálne správnu odpoveď. Či nehovorí Boh a slovo Božie: nebudeš pokúšať Hospodina? Vyzerá to pokorne, ale v tomto prípade to nebola pokora, lebo Pán Boh ho vyzval a pobádal: teraz si môžeš vybrať znamenie, aby si bol posilnený vo viere. Achaz odmietol výzvu od Boha a Izaiáš mu povie, že je to hriech proti Bohu (verš 13). Izaiáš pokračuje štrnástym veršom: “Preto vám dá sám Pán znamenie. (Pretože ty, Achaz, si si nevybral žiadne znamenie, ty si nereagoval na výzvu, ale naopak, konal si neverecky. K tebe prišlo prorocké slovo a malo byť potvrdené ešte aj znamením, keby si ho bol vybral podľa výzvy, ktorú si dostal. Pretože si tak neurobil, sám Pán vám dá znamenie.) Tým znamením bude: Hľa, panna počne a porodí syna a nazve jeho meno Immanuel. A toto cituje Matúš 1:23. Verše pätnásť a šesnásť sú trocha záhadné, ale spájajú sa so štrnástym veršom: “Maslo a med bude jesť, dokiaľ nebude vedieť zavrhnúť zlé a vyvoliť dobré. Lebo prv ako bude vedieť chlapča zavrhnúť zlé a vyvoliť dobré, bude opustená zem, ktorá sa ti bridí pre jej dvoch kráľov.”


Teraz ideme k otázke: Je toto krátkodobé, alebo je to dlhodobé proroctvo? Najprv však trocha odzáhadníme pätnásty a šesnásty verš. „Maslo a med“ je v zásade niečo, – ak správne chápem veciam, keď som nad týmito veršami pri štúdiu rozmýšľal – čo primárne v Izraeli jedli deti a mládenci, ale nebola to normálne strava dospelých ľudí. Ide o cennú výživu, ktorej ale nie je až tak veľa. Maslo bolo mimoriadne cenným artiklom v Izraeli, ale neskôr proroctvo hovorí: “A stane sa toho dňa, že človek bude chovať kravičku a dvoje drobného dobytka. Ale stane sa, že pre množstvo mlieka, ktoré nadojí, bude jesť maslo, lebo maslo a med bude jesť každý, kto pozostane v zemi.” (verše 21 a 22). To, čo Izaiáš oznamuje, je, že dôjde k veľkému odľudneniu. Najprv príde asýrsky kráľ, ktorý príde v Božom prozreteľnom riadení a odvráti hrozbu, ktorá prišla na Jeruzalem. Dvojkoalíciu rozdrví a časť obyvateľstva vezme do zajatia. Neskôr Babylonská ríša dokončí konanie Asýrskej ríše. To už bude riešiť prorok Jeremiáš, ktorý chronologicky prichádza po Izaiášovi.


V Izraeli zostane dosť málo ľudí a dopyt po mlieku nebude taký veľký ako predtým, teda aj chudobní ľudia budú jesť maslo. To je obsah tohto proroctva. Chudobní ľudia totiž normálne nejedávali maslo, lebo bolo treba naň veľa mlieka, z ktorého sa vyrábalo.


Takisto jesť med pre dospelých ľudí, pre bežného, obyčajného hospodáriaceho, nie bohatého Izraelčana, nie je bežná strava. Proroctvo hovorí a zdôrazňuje, že sa bude jedávať maslo a med ako normálna bežná strava. Budú to jesť aj chudobní ľudia. Proroctvo veľa hovorí o tom, čo čaká Izrael: v krajine bude ďaleko menej ľudí ako doteraz. Opis tejto situácie pokračuje aj v ďalších veršoch až do konca siedmej kapitoly.


Vinič je teraz drahý a predáva sa za veľkú cenu, ale polia s viničom klesnú na cene, pretože nebude nikoho, kto by ich obhospodaroval a kto by pestoval hrozno. Pole, na ktorom je teraz tisíc kmeňov viniča za tisíc strieborných, bude potom pre tŕnie a bodľač. Nebude ľudí, ktorí by na ňom hospodárili. Na miesto, kam teraz chodia poľnohospodári, kde sa pestuje obilie, budú ľudia chodiť s lučišťom a so strelami, pretože budú loviť divú zver. Mnohí Izraelčania sa budú živiť lovom. Prečo? Lebo mnohí pohynú pri asýrskom nájazde a veľká časť národa neskôr odíde do babylonského zajatia. Toto všetko Izaiáš prorokoval ako súčasť toho, čo prišiel povedať Achazovi.


Všimnime si pätnásty verš: “Maslo a med bude jesť, dokiaľ nebude vedieť zavrhnúť zlé a vyvoliť dobré.” V kontexte predchádzajúceho verša sa myslí na chlapca, na dieťa, kým dôjde do veku dospelosti – to je dané výrazom: dokiaľ nebude vedieť zavrhnúť zlé a vyvoliť dobré. Prv ako bude to chlapča pokladané za dospelého samostatného človeka, zem bude opustená. Teda tá dvojkoalícia a všetko, čo sa deje a z čoho teraz ide strach, sa zmení. Teraz pozeráš na sever a máš hrôzu z tej zeme, lebo teraz z tejto severnej zeme prichádzajú proti tebe – ale to všetko sa zmení.


Dostali sme sa tak k otázke: Aké proroctvo je v štrnástom verši? Je krátkodobé alebo dlhodobé. Som presvedčený, že: Aj-aj. Je aj krátkodobé a je aj dlhodobé.


Čo hovorí Izaiáš Achazovi? Narodí sa isté dieťa, ktoré kým sa stane dospelým, táto vec, dvojkoalícia a jej útok, sa zmení, pominie. Toto proroctvo má krátkodobé naplnenie a dokonca to vyzerá tak, že to bude práve to, o čom hovorí ôsma kapitola. Pozrime sa do jej prvých štyroch veršov:


“1. A Hospodin mi riekol: Vezmi si veľkú knihu a napíš do nej písmom človeka: Maher šalal, chaš baz!” (hebrejské slová: Maher šalal, chaš baz! prekladateľ prof. Roháček v pomôcke vysvetľuje: Náhliť korisť, specha plen!).

2. A vzal som si verných svedkov, kňaza Uriáša a Zachariáša, syna Jeberechiášovho.

3. A potom som sa priblížil prorokyni, a počala a porodila syna. (Zrazu je tu reč o nejakom synovi, ktorý sa narodí Izaiášovi a jeho manželke. Izaiášova manželka je tu označená za prorokyňu. V siedmej kapitole a prvom verši sme čítali, že Izaiáš má iného syna menom Šeár Jašub. Teraz sa mu narodí ďalší syn. Uriáš a Zachariáš majú byť toho svedkovia.) A Hospodin mi riekol: Daj mu meno: Maher šalal, chaš baz.

4. Lebo prv ako bude vedieť chlapča zavolať: Môj otče, a: Moja matko, ponesú imanie Damašku a korisť Samárie pred kráľom Assýrie.”


Proroctvo sa upresňuje, lebo ôsma kapitola hovorí, že skôr než tento Izaiášov syn bude vedieť osloviť svojich rodičov slovami: môj otec, moja matka, bude vyriešená tá hrozba, pred ktorou stojí Achaz. Podľa verša 4 by to mohlo byť tak do dvoch-troch rokov.


Tvrdím, že tak ako prišiel Izaiáš za Achazom, tak mal pre neho aj krátkodobé posolstvo a aj štrnásty verš mal s tým istú súvislosť. Je ale dobrý dôvod, už aj z tohto samotného textu je možné aj veriť, že proroctvo nikdy nebolo myslené tak, že tento Izaiášov syn je všetko, čo sa udeje. O Izaiášovom synovi je reč v ôsmej kapitole. V siedmej kapitole čítame, že nazve (panna) jeho meno Imanuel. Nikde nečítame, že by Izaiášov syn sa volal vlastným menom Imanuel.


Posolstvo z verša 7:14 bolo, že keď sa narodí ten, ktorý sa bude volať Imanuel, bude to dôkazom toho, že Boh je s vami. Boh je s judským kmeňom, Boh je s Jeruzalemom. Ale toto znamenie (t.j. kým on bude jesť maslo a med a kým bude vedieť osloviť svojich rodičov, tak vec s dvojkoalíciou, ktorá teraz, Achaz, stojí proti tebe, sa vyrieši), je dôkaz pravdivosti tohto proroctva.


V štrnástom verši siedmej kapitoly je ale niečo mimoriadne. V hebrejských textoch tam stojí slovo alma. Alma nemusí nutne označovať pannu – prísne vzaté ženu, ktorá nikdy sexuálne nežila, nevstúpila do manželského vzťahu s mužom, z ktorého by potom prichádzali deti. Toto slovo (alma) môže znamenať mladú dievčinu, mladú ženu – slobodnú alebo už aj vydatú. Prekladatelia, aj v preklade prof. Roháčka to tak čítame, predsa nakoniec volia slovo panna: “Hľa, panna počne a porodí syna…”.


Keby to proroctvo bolo len o tom, že sa narodí dieťa, tak aké by to bolo znamenie? Výpoveď a sila znamenia, ktoré zasľubuje Boh, je v tom, že: “Hľa, panna počne a porodí syna…”. Nie je to o tom, že nejaká dievčina v Izraeli porodí syna, ale bude to panna, ktorá toho syna porodí!


Keď vznikol grécky preklad starozmluvných písem (Septuaginta), ktorý si urobili sami Židia dávno predtým, než prišiel Pán Ježiš, tento verš (Izaiáš 7:14) preložili tak, že hebrejské slovo alma preložili gréckym slovom parthenos. Toto slovo (parthenos) už je ďaleko technickejšie a priamo ukazuje na pannu. Priamo označuje dievča, ktoré ešte nežilo a nežije sexuálnym životom. Označuje ženu, ktorá čaká na vydaj a tam, v manželstve, bude žiť sexuálne.


Izaiáš prišiel k Achazovi s proroctvom. Dôraz v krátkodobej časti Izaiášovho proroctva bol na tom, že kým Izaiášovo dieťa bude jesť maslo a med a kým vôbec začne oslovovať svojich rodičov, dovtedy bude hrozba od Achaza odrazená. To bolo to hlavné z hľadiska krátkodobého naplnenia. Ale to, čo zostávalo ako to najmimoriadnejšie na tom, čo tu bolo skrze Izaiáša oznámené, je, že je tu ešte nejaké znamenie, ktoré nastane tak, že panna počne a porodí syna. Porodí teda žena, ktorá nemala sexuálny kontakt. (Izaiáš vošiel k svojej manželke.)


Aj dieťa, ktoré porodí panna, sa narodí normálnym, bežným spôsobom (skrze ženu). Ale to, že to bude stále panna, bude znamenať, že Boh prišiel k nám, že Boh je medzi nami, že Boh je pri nás, že Boh zachraňuje, že Boh koná s týmto národom a s nami. A toto hovorí Matúš: “A to všetko sa stalo nato, aby sa naplnilo to, čo bolo povedané od Pána skrze proroka, ktorý povedal: Hľa, panna počne a porodí syna, a nazovú jeho meno Immanuel, čo je preložené: S nami Boh.” (Matúš 1:22-23), toto je tá jeho zvesť.


Matúš je svedok tých udalostí, on je ten, ktorý ich pozná a pozná celú tú udalosť s tým, ako to bolo s anjelom, ktorý prišiel za Máriou, anjelom, ktorý prišiel za Jozefom. Mária si vypočuje oznam anjela a čuduje sa, ako sa to stane, keď nemá muža. Odpoveď anjela je, že moc Najvyššieho ťa zatôni a to, čo sa tebe narodí, to, čo z teba vyjde, bude zo Svätého Ducha. Teda syn, Ježiš, ktorý sa ti, narodí prichádza nadprirodzene.


A to je to dlhodobé v Izaiášovom proroctve. Čakalo sa 700 rokov, kým prišiel Pán Ježiš, kým prišiel Imanuel. Lukáš dokresľuje jeho príchod: “A porodila svojho prvorodeného syna a zavinula ho do plienok a uložila ho v jasliach, pretože nemali miesta v uchýlišti.” (Lukáš 2:7). Prišiel pokorne a ponížene. Som presvedčený, že my sme mali ďaleko komfortnejší príchod do tohto sveta, ako ho mal Pán Ježiš.


Jozef s Máriou sú v maštali a Pán Ježiš sa tam narodí uprostred všetkého ruchu, ktorý je spojený so spočítaním ľudí a štatistikou, kvôli čomu oni prišli do Betlehema. Tí, ktorí to videli, porozumeli a spojili si tieto udalosti s Písmom. Pochopili, že toto všetko je naplnenie prorockých textov a výpovedí.


Narodil sa tu niekto, o ktorom práve tak platí, že má podstatu samotného Boha, ako rovnako o ňom platí, že má podstatu skutočného človeka. Matúš 1:23 a Lukáš 2:7 o tom hovoria a potom ďalej aj ostatní evanjelisti a pisatelia epištol.


 

Ďalšie články od tohto autora