aktuality

Audio záznamy z prednášok konferencií Stvorenie a súčasná veda Žilina (2009, 2010, 2012), sa nachádzajú na adrese Konferencie.

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag02z.jpg
Nechápanie Matúšovej výnimky PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   


Jeden rozšírený prístup k Matúšovej výnimke, ktorý vedie ku skratovým záverom.


A hovorím vám, že ktokoľvek by prepustil svoju ženu pre inú príčinu ako pre smilstvo a vzal by si za ženu inú, cudzoloží, a ten, ktorý si vezme za ženu prepustenú, cudzoloží.

Matúš 19:9



Poznámka redakcie: Tento článok súvisí s článkom Nové manželstvo a Matúš 19:9, ktorý bol publikovaný v Solas číslo 22, jar 2014, str. 17 – 20.


Niektorí kresťania sa domnievajú, že aktom cudzoložstva ktoréhokoľvek z partnerov je pôvodné manželstvo definitívne ukončené. Ak by sme mali tento prístup aplikovať konzistentne, tak prvou sekundou cudzoložnej kopulácie sa ukončí pôvodné manželstvo a obidve strany sú voľné pre nový sobáš. Takýto prístup po linke: Veď tu došlo k nevere, niet tu čo riešiť, pôvodné manželstvo viac neexistuje, každý nech si teraz ide svojou stranou – však naráža hneď na viacero rozporov, akonáhle na scénu povoláme ďalšie verše z Božieho slova. V prvom rade sú tu dve Pavlove výpovede v Rímskym 7:3 a 1. Korinťanom 7:39 (neváham obidva tieto verše označiť ako paradigmatické verše na tému trvácnosti manželstva, pretože v sebe koncentrujú jadro biblického učenia o tom, aká veľká je skutočnosť, že Božím aktom sa dvaja v manželstve stali jedným telom). Odcitujeme výpoveď z Rímskym 7:3


„A tak teda, kým žije muž, budú ju volať cudzoložnicou, keby bola ženou inému mužovi. Ale keby zomrel muž, slobodná je od zákona, aby nebola cudzoložnicou, keby bola pripojená inému mužovi."


Ak by prvý cudzoložný akt ukončoval pôvodné manželstvo, žena, ktorá sexuálne žije s iným ako svojím legitímnym manželom, by nemohla byť v Rímskym 7:3 označená ako cudzoložnica, lebo taký výraz má v Písme zmysel iba vtedy, ak je daná žena neverná svojmu zákonnému manželovi. Zjavne teda prvé manželstvo trvá ďalej i napriek hriechu cudzoložstva, nech už by k nemu došlo u ktoréhokoľvek z partnerov.


V neposlednom rade musíme k tomu všetkému pridať aj jasný Matúšov dôraz na schopnosť učeníka odpustiť tomu, kto sa voči nemu previnil. Nech nám neujde, že hlavná Matúšová stať o odpúšťaní, ktorú nachádzame vo veršoch 18:21–35 bezprostredne predchádza stati o rozvode, ktorú v tomto článku rozoberáme. Kristov nasledovník teda nemá siahať po rozvode ako po prvej možnosti, ak by aj došlo k hriechu nevery u partnera. Ak už, tak je to posledná možnosť, keď boli vyčerpané všetky prostriedky v túžbe po zmierení a obnovení láskyplného spolužitia. Otázka môže byť, koľkokrát alebo presnejšie, až po aký stupeň odpustiť. Nárok Krista je v tomto smere veľmi veľký. Pre túto chvíľu len odcitujme známe verše, ktoré otvárajú celé podobenstvo o odpúšťaní v záverečnom bloku 18. kapitoly a k celej téme sa ešte vrátime neskôr.


„Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: Pane, koľko ráz zhreší proti mne môj brat, a odpustím mu? Či do sedem ráz? Ježiš mu rečie: Nehovorím ti, že do sedem ráz, ale až do sedemdesiatsedem ráz.“ (Matúš 18:21-22).


Jedna vec je teda tvrdiť, že Kristus pripustil rozvod (ako zemské riešenie bičujúcej situácie, ktorá až na dno vyčerpáva toho partnera, ktorý by inak chcel pokračovať v danom manželstve) kvôli cudzoložstvu či z dôvodu manželskej nevery a iná vec je tvrdiť, že cudzoložný akt automaticky ukončuje manželský zväzok. To prvé má potenciálnu oporu v Písmach, to druhé je v príkrom rozpore s množstvom pasáží, čo sme aj vyššie podrobne ukázali.



Záver

Čo nás teda učí Pán Ježiš o manželstve a rozvode cez svojou pozemskú službu i cez apoštolov? Učí nás, že manželstvo je jedinečný vzťah jedného muža a jednej ženy, ktorý definitívne zaniká až smrťou jedného z partnerov. Preto sa učenie Pána Ježiša dá parafrázou zhrnúť takto: Ak si v manželstve, potom na rozvod ani nepomysli, a ak by aj na rozvod v extrémnom prípade došlo, nové manželstvo je mimo dovolenú možnosť, pretože povaha manželstva ako doživotného vzťahu jedného muža a jednej ženy jednoducho nové manželstvo nepripúšťa.


V  článku (Nové manželstvo a Matúš 19:9, Solas číslo 22, jar 2014, str. 17 – 20) sme uviedli, že Matúšova výnimka sa týka iba dôvodu pre eventuálny rozvod a neznamená automatickú slobodu pre vstup do nového manželstva. Učenie Nového zákona je v harmonickej jednote: Ženy nech neodchádzajú od svojich mužov, mužovia nech neopúšťajú ženy, a ak by sa aj v krajnom prípade rozvod nastal, Kristus od každého žiada, aby nevstupoval do nového manželstva, ale bojoval o zmierenie sa so svojím manželským partnerom po vzore Boha Otca a podľa Kristovho príkazu dokonalosti. Každé manželstvo je veľký Boží akt spojenia dvoch v jedno a je jedinečným obrazom vzťahu Boha a Božieho ľudu. Hoci Hospodin zahnal Izrael preč od seba, volá ho späť k návratu k sebe a nejde si zobrať inú manželku (Jeremiáš 3:1).



Pre viac o manželstve klikni na linku: Manželstvo, rozvod a iné.



Vytvorené dňa: 13. 2. 2014.

Upravené dňa: 19. 3. 2014.




 

Ďalšie články od tohto autora