aktuality

Svoje dobrovoľné finančné príspevky

a dary môžete posielať na číslo účtu:

SK08 0200 0000 0024 8691 6455.

Ďakujeme.

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag11z.jpg
Napomínanie, posmeľovanie, ujímanie sa slabých a zhovievavosť PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   
A prosíme vás, bratia, napomínajte neriadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých a buďte zhovievaví ku všetkým (1. Tes 5:14).


V Písme sa stretávame s rozličnými témami. Nachádzajú sa tam témy ako Izrael, Boží zákon, život Pána Ježiša Krista a ďalšie. Nájdeme tam dve centrálne témy, ktoré sa opäť a opäť opakujú, Písmo sa k ním na rôznych miestach vracia. Božie slovo často hovorí o ospravedlnení. Hovorí o tom, ako sa pred Bohom stávame prijateľní. To je téma o ospravedlnení hriešnika.

Keď ospravedlnenie prijmeme ako dar Božej milosti, tak je pre nás dôležitá iná veľká biblická téma, ktorú všetci kresťania v histórii zvykli nazývať posvätenie.


Posvätenie v našom živote je o tom, čo sa deje od okamžiku obrátenia, uverenia až do našej fyzickej smrti alebo do okamžiku, kedy sa Pán Ježiš Kristus opäť vráti na túto zem a my budeme k nemu priamo vychvátení. To druhé, tento krásny a predivný sľub, ktorý nakoniec jednu generáciu postretne, by sme si asi vyvolili najradšej.


To, čo teraz dobre vieme, je, že po tom, ako sme prijali dar spravodlivosti, tak posvätenie sa neudeje vo všetkých oblastiach nášho života za jednu noc alebo za jeden deň, ale deje sa postupne po krokoch. Niekedy ide rýchlejšie, inokedy pomalšie. Keď posvätenie ide rýchlo, tak chvála Pánovi. Keď pomalšie, tak je to pre nás výzva k zamysleniu a skúmaniu.


Celý život v nás bude pôsobiť Božie slovo. Bude v nás najrôznejšími spôsobmi pôsobiť Duch Svätý. Boh bude opäť a opäť pôsobiť cez cirkev, cez bratov a sestry a cez rôzne okolnosti v našom živote, aby sme sa stávali dokonalejšími, svätejšími, keď odpovedáme na to, čo Boh od nás chce: podobať sa viac a viac na obraz Ježiša Krista (Ef 4:13). Tam, do tohto balíčka o posvätení, dávam bez váhania aj 14. verš piatej kapitoly prvého listu Tesalonickým: „A prosíme vás, bratia, napomínajte neriadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých a buďte zhovievaví ku všetkým“. Je to veľmi koncentrovaný verš, nahustený. Štyri Pavlove príkazy v jednom verši. Chcem sa pozrieť jedno po druhom na všetky tieto štyri príkazy, štyri inštrukcie, štvoraký Pavlov vstup do nášho života.


Napomínanie

To prvé, o čom hovorí, čo prikazuje, o čo prosí, čo si žiada, aby sa dialo medzi kresťanmi v tesalonickom zbore, je: „Prosíme vás, bratia, napomínajte neriadnych“. Biblické verše okrem toho, že majú všeobecnú platnosť, vychádzajú väčšinou z konkrétnej situácie.. Bol okamžik, chvíľka, v ktorej sa odohrala nejaká udalosť a to bolo príležitosťou pre Pána Ježiša alebo apoštolov, niečo vyrieknuť, k niečomu sa vyjadriť.


Pavol sa opakovane vyjadruje k situácii, ktorá sa v tomto zbore, ako sa zdá, vyskytovala často – pretrvávala. „Lebo aj keď sme boli u vás, to sme vám prikazovali, že ak niekto nechce pracovať, nech ani neje“ (2. Tes 3:10 a 2. Tes 3:11). Zrejme táto potreba vyjadriť sa k situácii v tesalonickom zbore u Pavla pretrváva. Pavol pripomína: vtedy, keď sme boli u vás, vtedy sme to osobne učili a teraz vám to opäť písomne pripomínam, že je veľmi vážne, veľmi podstatné, aby ste pamätali na to, že keď sa niekto nemá ku práci, nech ani neje.


Toto rozhodne nie je inštrukcia, že tí, ktorí sú chorí, slabí, bezvládni, pokročilí vekom alebo malé deti, sú vystavení tejto kázni a vážnemu dopadu tohto verša, že nebudú jesť. Táto prísna inštrukcia znamená: ten kto je schopný, kto to dokáže, kto má predpoklady, aby nejakým spôsobom konal nejakú prácu, v niečom bol každodenne každý týždeň zapojený a nerobí tak, nech ani neje. Očividne v tomto zbore boli aj ľudia, ktorí sa nemali veľmi do práce.


Keď si pozorne prezrieme prvý aj druhý list Tesalonickým, tak si myslím, že tam boli dva dôvody, prečo niektorí nič nerobili. U jedných to bolo kvôli tomu, že boli leniví, alebo neboli dostatočne húževnatí alebo odhodlaní, či rázni v tom, aby ako kresťania v pokoji pracovali, aby vykupovali čas užitočnou prácou, aby mohli živiť seba a aj udeliť inému, pomôcť núdznemu. Tento hriech ostával neumŕtvený a nakazoval ďalších. Boli zlým príkladom pre ostatných a Pavol opäť má potrebu vyjadriť sa k tejto situácii. Dostáva správy, má spätnú väzbu, že toto v zbore stále je, že to pretrváva.


U iných to mohlo byť spojené aj s tým, že boli v očakávaní druhého príchodu Pána Ježiša Krista. Očakávať na druhý príchod Pána je dobré a správne. Pavol o tom hovorí aj v piatej kapitole aj na iných miestach oboch listov Tesalonickým. Ale čakanie na príchod Pána ich zamklo do pasivity. Založili ruky a povedali: „Tak už sa nič neoplatí robiť. Už sa do ničoho neoplatí púšťať“.


Samozrejme, že čakáme a budeme očakávať príchod Pána Ježiša Krista. Riešenie však nie je v tom, že si povieme: Pretože Pán Ježiš príde každú chvíľu, tak sa už do ničoho nebudeme púšťať. Všetko dáme bokom a len zložíme ruky do lona a budeme pasívne čakať. Naopak. Robíme, čo vládzeme a zapojíme sa do toho, do čoho sa zapojiť môžeme.


Konkrétni ľudia v konkrétnej situácii viedli Pavla k napomínaniu Tesalonických: napomínajte neriadnych a takto im poslúžte, takto sa vzájomne budujte. „Preto sa napomínajte navzájom a vzdelávajte jeden druhého, ako aj robíte“ (1. Tesalonickým 5: 11). Jednoducho je to napomínanie sa navzájom. Nielen v zbore v Tesalonikách. Už to, že si v zbore, že si v cirkvi, že si medzi kresťanmi, že si v zdravom zbore, napomínanie vždy má takto fungovať: od jedného človeka k druhému.


K tomuto napomínaniu Pavol v ďalšom verši spomenie ešte iný druh napomínania. „Ale vás žiadame, bratia, aby ste znali tých, ktorí pracujú medzi vami a sú vašimi predstavenými v Pánovi a napomínajú vás“ (1. Tesalonickým 5: 12). Predstavení, ktorí sú v tomto verši spomínaní, sú predovšetkým pastori a starší. Úrady pastorov a starších sa prejavujú aj napomínaním. Takéto napomínanie môžeme vidieť aj na iných miestach Biblie, napríklad v 2. Timoteovi 4:2: „Káž slovo, pristupuj v pravý i nepravý čas, karhaj, tresci, napomínaj s celou zhovievavosťou a s učením“. Sú napomínania, karhania a trestania, ktoré z biblického pohľadu patria iba starším. Patria iba ľuďom, ktorí sú predstavení.


Napomínanie v 1. Tes 5:14 je dané pre nás pre všetkých a je dané ako napomínanie neriadnych. Znamená to, že ten, kto je neriadny, nekráča podľa poriadku, ktorý je Bohom daný do cirkvi. Napríklad, čo sa týka práce. Nejaký brat/sestra neprejavuje dostatočné odhodlanie k tomu, že kým nepríde Pán budem aj pracovať, že je to jedna z mojich úloh a zodpovednosti na tejto zemi. Keď si študent, tak to je tvoja práca a tak sa k tomu štúdiu aj musíš mať. Pavol hovorí: V prácach nie lenivý a duchom vrúcny. V štúdiu teda nie lenivý, v tvojej práci nie lenivý, v tvojej službe nie lenivý – nie lenivý v čomkoľvek, čo ti je zverené.


Čo znamená takéto napomínanie alebo naprávanie? Rozumiem tým primeraný vstup alebo podnet alebo inštrukciu brata alebo sestry ku konaniu alebo životnému stavu iného brata alebo sestry. Primeraný vstup je napríklad: rozhovor, otvorenie príslušnej oblasti a porozprávanie sa. Napomínajte neriadnych! Jednoducho je to skupina ľudí, ktorí v niečom zaostávajú. V niečom nekonajú podľa svojich schopností a daností. Veľmi často takýmto slabým miestom môže byť oblasť hospodárenia. Ďalej to môže byť rodinný život a všetko, čo k tomu patrí. Mnohí kresťania presedia hodiny a hodiny pred televízorom, ktorý je zapnutý od rána do večera, alebo sa nachádzajú na miestach, kde kresťan nemá byť. Cieľom napomínania neriadnych je získať ich späť pre to, čo je dobré, užitočné a prospešné.


Ďalšie oblasti: manželstvo, postoj k službe či iné. Môže byť brat, sestra, ktorý sa nijako nemá do nijakej služby a to je podľa Božieho slova neriadnosť, lebo Božia požiadavka je: máš schopnosť, máš kapacitu, máš zdravie, máš silu, máš danosti, potom ich používaj v zbore, v spoločenstve.


Kedy príde katastrofa do zboru a do cirkvi? Tá príde vtedy, keď sú srdcia zatvorené a postoje tvrdošijné a my sa zatvárame pre naprávanie, pre napomínanie. Sme tvrdého srdca, sme odmietajúci. Je smutný fakt, že mnohokrát v cirkvách a zboroch sa ľudia stavajú do pozície, že sú neprístupní pre naprávanie. Existuje veľmi negatívny jav, že len čo sú ľudia napomenutí v jednom zbore, utekajú do ďalšieho zboru. Tam sú opäť v niečom napomenutí a zase utekajú do ďalšieho zboru. Nechcú byť nikdy v ničom napomenutí. Ak k napomínaniu dôjde, stiahnu sa do ulity, idú na iné miesto. Putujú z miesta na miesto a vidíte na ich životoch, že nikde neprijali v ničom nijaké naprávanie. Čisté samorasty. Tvarujú sa sami od seba. Chcú len prichádzať do zhromaždenia a vybrať si jahôdky, čerešničky, len to najsladšie, najlepšie, ale tým to pre nich končí. Máme v zboroch neriadnych a tak nemáme inú možnosť ako konať podľa tohto slova: napomínajte neriadnych.


Posmeľujte malomyseľných

Porozumieť, čo je to malomyseľnosť, nie je ťažké. Je to človek s „malou mysľou“ alebo vzhľadom na pôvod tohto slova presnejšie by bolo, keby sme povedali, že je to človek s „malou dušou“. Posmeľujte človeka s malou dušou. Niečo sa s nim stalo. Jeho duševná kapacita, jeho schopnosť duševného života nie je taká, aká by mala byť a upadá do malomyseľnosti.


Veľmi dôležité pritom je vidieť a rozumieť, že toto nemá nič spoločné s intelektom, so vzdelaním a spoločenským postavením. Môžeš mať všetky akademické tituly a upadneš do malomyseľnosti. Môžeš mať rozsiahle a hlboké vzdelanie a upadneš do malomyseľnosti. Môžeš mať relatívne menšie vzdelanie a môžeš ďaleko lepšie zvládnuť stavy malomyseľnosti ako ľudia, ktorí sa so vzdelaním dostali ďalej.


Upadnúť do malomyseľnosti znamená, že nie sme schopní správne vidieť, kto je Boh a to, aká je jeho sila. Nevidíme správne to, že máme vieru, ktorou môžeme žiť. Nevidíme správne to, kto je Pánom nad všetkým. Jeden zo spôsobov, ako sa padá do malomyseľnosti zvyčajne znamená myslieť podľa strachu, podľa úzkosti, podľa napätia v našej duši. Potom takého človeka nájdeme ako kôpku nešťastia, čo skoro vždy ide ruka v ruke s depresiou, ktorá ho potom začne ovládať a sadne na neho ako čierny mrak. Človek v takomto stave všetko okolo seba vidí a vykladá pesimisticky.


Jeden zo zdrojov, ktorý nás dostáva do malomyseľnosti, je nechať sa ovplyvniť zlým príkladom. Obyčajne vtedy, keď vidíme, ako niekto koná neveriacky a my sa tým necháme strhnúť. Poznáme príklad z Písma, keď Mojžiš poslal 12 mužov z izraelského ľudu preskúmať kanaánsku zem. Desiati z nich nemali žiadnu vieru, vôbec nechceli reagovať na Božie sľuby. Čítame v knihe Numeri, že pustili zlú povesť o zemi. Len dvaja z nich boli odvážni, statoční a vrátili sa s dobrou správou naspäť k Izraelcom. Ktorých príklad vtedy vyhral? Tých nevereckých a tisícky ľudí na púšti boli ním strhnuté – a vidíme tisícky úplne malomyseľných ľudí.


Ďalšia situácia, kedy môžeme upadnúť do malomyseľnosti, je telesná alebo duševná vyčerpanosť. Predstavte si, že ste mali nepríjemný úraz a ležíte v nemocnici. Na nohe a ruke máte sadru a po tele modriny. V hlave vám treští a hučí. Zrejme vtedy asi nebudete sršať životným optimizmom. Aj keď nehovorím, že by ste práve aj v takejto situácii nemohli byť prúdom života pre druhých, ktorých zasiahne váš optimizmus a hneď sú obživení. Dobre vieme z osobnej skúsenosti, že telesná nemoc je tak často spojená aj s duševnou depresiou. Príde na nás nemoc a my aj duševne ľahko padneme, padneme do malomyseľnosti.


Čo hovorí Pavol, čo treba robiť s malomyseľnými? Posmeľujte malomyseľných – to je tá Pavlova inštrukcia. Čiže keď vidíš malomyseľného brata alebo sestru, keď vidíš pesimizmus, úzkosť, napätie, ktoré z nich idú, vtedy inštrukcia je: posmeľuj, dodaj smelosti. Pomôž mu vidieť veci inak, v inom svetle než ich vidí on. Pomôž mu napríklad tak, že sa s ním pomodlíš, a potom mu poprípade povedz ešte zopár viet posmelenia. To môže pre neho úplne stačiť a malomyseľný je posmelený a môže ísť ďalej.


Božie slovo je veľmi presné. Je dýchnuté Duchom a nebolo by dobré, keby sme slová v Písme poprehadzovali. Napríklad, keby sme začali posmeľovať neriadnych a napomínať malomyseľných. Neriadneho máme napomínať, ale malomyseľného máme posmeľovať. Nesmieme urobiť naopak. Malomyseľných posmeľujme a nie, aby sme ich ešte napomínaním trápili v ich utrpení, v ktorom sa už aj tak sami nachádzajú.


Ujímajte sa slabých

Ujímajte sa slabých! Tých, ktorí sú v niečom slabí. Ty si v niektorej oblasti silnejší kresťan, tak urob niečo konkrétne, urob dobrý čin človeku, ktorý je v tejto oblasti slabý. Pre teba normálna vec, ale on je v tom slabý a nezvláda situáciu, nezvláda túto vec. Môžeš niečo konkrétne pre neho urobiť? Ak áno, treba to urobiť.


Na tomto mieste slabosť znamená jednoducho neschopnosť naplniť nejakú požiadavku, normu, ideál. Toto ujímanie sa slabých jednoznačne súvisí s Pavlovým príkazom z Galatským 6:2 príkazom „jedny druhých bremená neste“.


V zhromaždeniach, medzi nami, sú aj slabí ľudia. Nikdy to nebude tak, že všetci sme úplná elita a všetko nám ide dobre. Takéto situácie nastávajú hlavne vtedy, keď do spoločenstva prichádzajú noví ľudia so všelijakou minulosťou, so všelijakým pozadím, vo všelijakých stavoch. Treba sa ich ujať.


Buďte zhovievaví ku všetkým

Zhovievavosť je niečo, čo my ako kresťania musíme mať, až kým neprídeme do nového neba a novej zeme, kým sa nevráti a nepríde vzkriesený Kristus, lebo zhovievavosť existuje a je potrebná tam, kde je nedokonalosť. Tam na niečo čakáme, tam musíme niečo pretrpieť.


Manžel musí byť voči svojej manželke v niečom zhovievavý. Manželka musí byť zhovievavá k svojmu manželovi. Ľudia v zhromaždení musia byť zhovievaví k svojmu pastorovi, svojim predstaveným. Predstavení musia byť voči svojim bratom a sestrám v mnohom zhovievaví, lebo sa všetci v mnohom meníme a premieňame. Keď u niekoho niečo, nejaká vlastnosť alebo vec hoci aj zajtra už bude zmenená, ale dnes ešte zmenená nie je. Musíme byť voči tomu zhovievaví. Ja s nejakou vecou zápasím, ja nejakou situáciou prechádzam, ale potrebujem, aby dnes ten druhý prejavil voči mne zhovievavosť. A nielen my potrebujeme zhovievavosť od iných, ale aj my potrebujeme iným zhovievavosť prejavovať.


Veľká časť nášho posvätenia spočíva v znášaní iných ľudí. Z nášho textu mi to vychádza, že táto štvrtá Pavlova inštrukcia o zhovievavosti ku všetkým sa týka ako obrátených, tak aj neobrátených ľudí. Teda my musíme byť zhovievaví ku všetkým: ako k obráteným, tak aj k neobráteným.


V balíku o našom posvätení sú stovky vecí. Patria tam aj veci, ktoré sú tu spomenuté: napomínanie neriadnych, posmeľovanie malomyseľných, ujímanie sa slabých a zhovievavosť ku všetkým. Tieto štyri Pavlove inštrukcie sa napĺňajú spoločne (vzájomne), napĺňajú sa v spoločenstve. Na to, aby sa tieto inštrukcie naplnili, musia byť aspoň dvaja. Týkajú sa nášho spoločenstva, týkajú sa tvojho spoločenstva, týkajú sa všetkých kresťanov navzájom.

 

Ďalšie články od tohto autora