aktuality

Audio záznamy z prednášok konferencií Stvorenie a súčasná veda Žilina (2009, 2010, 2012), sa nachádzajú na adrese Konferencie.

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag09z.jpg
Misia k pohanom PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   

Úvod a predpavlovská misia


Poznámka redakcie: Apoštol Pavol spolu s ďalšími bratmi bol zborom v Antiochii poverený a vyslaný na misijné cesty na územie mimo Izrael. Písmo zachytáva, ako sa týmto otvorila nová fáza v evanjelizačnom úsilí, a to medzi pohanskými národmi. V niekoľkých článkoch tohto čísla sa budeme venovať misii medzi pohanmi a Pavlovým misijným cestám. Myslíme si, že aj dnes môžeme získať veľa povzbudenia a úžitku, ak budeme sledovať, ako sa evanjelium šírilo hneď na začiatku éry milosti a kresťanstva. (Koniec redakčnej poznámky.)



Úvod


Jednou z užitočných vecí, ktoré zo štúdia Pavlových misijných ciest môžeme načerpať, je že sa môžeme dozvedieť, za akých historických okolností sa na naše územie a k jednotlivcom dostalo učenie apoštolov a prorokov, ako je dnes uložené v spisoch Nového zákona.


Ďalšie čo môžeme uvidieť, kedykoľvek sa pozeráme na šírenie evanjelia smerom von z Izraela do okolitého sveta, je to, že prišlo na konkrétne územia, kde existovali mestá, ľudia, domy, cesty, ulice...


Ľudia tej doby i my teraz žijeme teda v podobnom reálnom svete. Niekedy sa môže zdať, že svet 21. storočia a potreby ľudí v ňom, sú úplne iné, ako mal svet prvého storočia. Potrebujeme si ale uvedomiť, že vtedajší ľudia mali potreby veľmi podobné dnešným ľuďom.


Bol to zároveň svet práve tak reálny a skutočný, ako je ten náš dnešný. Život ľudí v tom dávnom svete, od ktorého nás delí takmer dvetisíc rokov, nebol vôbec až tak nepodobný tomu nášmu, hoci niekedy máme sklon si to myslieť. Preto pozor na myšlienku: Ó, my to máme dnes ťažké. Žijeme v ťažkej dobe, samé skúšky, zápasy, a svet predtým bol rozprávkový, kde všetko bolo inak, kresťanom tej doby všetko išlo hladko, evanjelium sa jednoducho a bez ťažkostí a problémov zvestovalo.


Ďalej môžeme uvidieť jedinečné a neopakovateľné hlavné míľniky v histórii ranej cirkvi. Na jednej strane máme učenie apoštolov, ktoré zostáva aj pre nás a spolu s ním i vzory, postupy, princípy a príklady ranej cirkvi, ale na druhej strane sú aj určité neopakovateľné veci. Jednoducho história, ktorá sa stala raz a navždy, ale môžeme sa k nej ako keby neustále vracať – zazrieť ju prostredníctvom biblických záznamov a nechať si ju živo vykresliť pred očami.


Môžeme, máme a potrebujeme sa nechať vtiahnuť do tých pohnutých udalostí, a tak troška ich prežiť s prvou generáciou veriacich Božej cirkvi a potom si uvedomiť, že my pokračujeme v tej istej viere, v tej istej nádeji, v tej istej láske. A tento boj musíme dobojovať, musíme vydržať, obstáť a vykonať službu.


V ranej cirkvi a v počiatkoch jej histórie potrebujeme hľadať vzory a princípy pre službu dnes. Musíme sa pýtať: Čo nás cez históriu ranej cirkvi učí Pán? Čo nás učí Písmo? Aký je tu pre nás príklad, postup? Ak sú tam vzory, postupy, metódy, príklady, ktoré sa nás týkajú – a tých tam je veľa – potom sme povinní ich nájsť a uvedomiť si ich. To bude mať potom obrovský dopad na to, čo a ako robíme, kedy to robíme, akým postupom, akou formou to robíme.


Predpavlovská misia


V tejto sérii článkov sa chceme zblízka pozrieť na apoštola Pavla, chceme uvažovať o jeho misii, o jeho pôsobení, o jeho osobe. Aby sme však toto všetko dobre zasadili do kontextu a dobre napojili na súvislosti, pozrime sa na to, čo sa zvykne označovať ako predpavlovská misia. Teda potrebujeme ošetriť myšlienku – pre prípad, že by nás chcela napadnúť – podľa ktorej všetko začína až Pavlom alebo že len Pavol je jediný skutočný misionár.


Misia po Letniciach, ako napĺňanie Kristovho poverenia, začína úsilím a prácou jeruzalemských apoštolov: „A apoštolovia vydávali s veľkou mocou svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša, a veľká milosť bola na nich na všetkých“ (Skutky 4:33). Tento text svedčí o tom, že oni voči povereniu, ktoré im Kristus dal, nezlyhali ani ho nestratili, ani ho neopustili. Zisťujeme teda, že v jeruzalemskej cirkvi sú apoštoli aktívni od začiatku a ešte ich po nejaký čas stále v Jeruzaleme vidíme. Neskôr to však vyzerá tak, že od istého času jeruzalemskí apoštoli viac a viac cestujú.


Ďalšia vec, ktorú potrebujeme objaviť, je, že približne v rozpätí prvých troch rokov po Letniciach jeruzalemský zbor zvestuje viac-menej výlučne len Židom a do veľkej miery len v Jeruzaleme a v jeho blízkom okolí (v Judsku). Nevidíme ešte veľmi jednoznačný geografický či územný postup smerom ďalej od Jeruzalema. Až neskôr sa veci pohnú a vidíme pohyb, ktorý nazveme „zvestovanie zo strany rozpŕchnutých jeruzalemských učeníkov“. Prečo sa rozpŕchli? Lebo prišlo prenasledovanie po smrti Štefana. Až potom sa do oblastí okolo Jeruzalema a vôbec do celého Judska s množstvom mestečiek a dediniek dostáva životodarné evanjelium: „A tak tí, ktorí sa rozpŕchli, prešli každý svojou stranou a zvestovali slovo“ (Skutky 8:4).


Početní učeníci, ktorí sa rozpŕchnu pre prenasledovanie, zvestujú Božie slovo a kážu ďalej evanjelium v širokom okolí okolo Jeruzalema. Zdá sa, že sa presúvajú hlavne smerom na sever. Apoštolovia i v tejto etape však naďalej zostávajú v Jeruzaleme.


Evanjelista Filip. Medzi rozpŕchnutými je aj evanjelista Filip, ktorý bol pôvodne diakon v jeruzalemskom zbore. Ten zvestuje Krista v Samárii. „A Filip zišiel do mesta Samárie a kázal im Krista.“ (Skutky 8:5). (Poznámka k slovu zišiel. Jeruzalem je na kopci a preto z Jeruzalema sa vždy len schádza. Preto do Jeruzalema sa ide hore, do Jeruzalema sa vystupuje, ale z Jeruzalema sa len schádza, zostupuje.)


Evanjelistom Filipom nastáva vo vzťahoch medzi Židmi a Samaritánmi posun, doslova prielom. Dovtedy Židia nechceli mať kontakt so Samaritánmi, lebo Samaritáni sa odklonili od Mojžišovho zákona tým, že k nemu pripojili aj prvky pohanského uctievania a náboženstva. Mali svoj vlastný posvätný vrch, vlastné formy a obrady, atď. Čiže – z pohľadu Mojžišovho zákona – pre dobré dôvody sa od nich Židia striktne oddeľovali. Posun vo vzťahoch medzi Židmi a Samaritánmi nastal až príchodom evanjelistu Filipa a jeho kázaním. Mnohí samaritáni sa na Filipovo kázanie obrátili a jeruzalemská cirkev vyslala do Samárie svojich zástupcov. Prichádzajú tam apoštolovia Peter a Ján.


Evanjelium sa šíri ďalej. Apoštol Peter zvestuje evanjelium v dome Kornélia (Skutky 10). A to je prvýkrát, kedy evanjelium prichádza k pohanom. Kornélius je pohan, nie je Žid, nie je obrezaný. Síce sa bojí Izraelského Boha a rozoznáva jeho existenciu, ale to nemení na skutočnosti, že z pohľadu toho, ako si Boh vytvoril svoj zvláštny a oddelený národ Izrael, je pohan. Kornelius stojí mimo izraelského spoločenstva, mimo izraelský ľud. V jeho dome nastáva zlom a evanjelium sa na zvláštne Božie vedenie dostáva ku Kornéliovi ako k prvému pohanovi. Tým začína éra zvestovania medzi pohanmi.


Jeruzalemsky zbor sa musí ešte dlho vyrovnávať s tým, že misia medzi pohanmi a zvestovanie evanjelia pohanom je reálna skutočnosť. Oni to teoreticky dobre vedeli z Kristovho príkazu (Matúš 28:19 a Skutky 1:8), ale kým sa im to dostane pod kožu, tak to ešte chvíľu trvá. Peter u Kornélia ako keby otvorí éru zvestovania evanjelia pohanom, a tým aj pohania môžu počuť spasiteľnú správu o Pánovi Ježišovi.


Dvere evanjelia pre pohanov sú už otvorené, no i tak ešte stále rozpŕchnutí jeruzalemskí učeníci so zvesťou spásy oslovujú len Židov: „A tak tí, ktorí sa rozpŕchli pre súženie, ktoré bolo povstalo za času Štefana, prešli až do Fenície a na Cyprus a do Antiochie, nehovoriac nikomu slova, jedine Židom.“ (Skutky 11:19) I tu sa ale niečo začína prelamovať, lebo ďalší verš hovorí: „A boli z nich niektorí mužovia Cyprania a Cyréňania, ktorí príduc do Antiochie, hovorili aj hellenistom, zvestujúc im Pána Ježiša.“


Lukáš v knihe Skutkov podáva hutný koncentrát informácií. Časť prenasledovaných učeníkov postupuje na sever až zhruba do prímorských krajov, do Fenície, ale zvestujú len Židom, teda len tam, kde sú synagógy, kde sú židovské komunity. Takto medzi Židmi kážu Pána Ježiša ako jedinú cestu k Bohu a jediného Vykupiteľa. Lukáš ale píše, že časť týchto učeníkov boli pôvodom ľudia z Cypru. To je stredomorský ostrov, ktorý mal aj veľké židovské komunity, avšak geograficky už nepatril k Izraelu. Lukáš uvádza, že títo Cyprania a Cyréňania (to sú ľudia – Židia, ktorí boli usadení v severnej Afrike, v meste Cyréna), postupujú hore a časť z nich postúpi až na miesto, ktoré bude pre šírenie evanjelia, a teda aj pre naše ďalšie štúdium, veľmi kľúčové. Tým miestom je sýrska Antiochia.


V Antiochii zvestujú už nielen Židom, ale aj helenistom. Helenisti – toto slovo označovalo ľudí židovského pôvodu, ktorí ale už žijú do veľkej miery podľa gréckej kultúry. Hovorili po grécky a dodržiavali rôzne grécke zvyky. Obliekali sa, jedli a trávili voľný čas nejakým typickým spôsobom pre grécku kultúru, v ktorej žili. Môžeme povedať, že helenisti sú pogréčtení Židia. Boli obrezaní a hlásili sa k židovstvu, ale ich spôsob života je z veľkej časti už grécko-rímsky – z dnešného pohľadu by sme povedali že sekulárny, teda svetský. Nie sú ani zďaleka dôslední v dodržiavaní Mojžišovho zákona a jeho mnohých ustanovení, a preto sa ich judskí (striktní) Židia do značnej miery stránili, oddeľovali sa od nich. Je to už veľká vec, ktorú Lukáš spomína, že niektorí učeníci už zvestovali aj helenistom.


Sýrska Antiochia v biblických dobách (v prvom storočí) patrila do sýrskej provincie Sýrie a dnes je to už územie Turecka. V sýrskej Antiochii z tejto misie jeruzalemských rozpŕchnutých učeníkov vznikol cirkevný zbor a tu sa už zvestuje aj helenistom.


Misia, o ktorej sme doteraz hovorili, je nezávislá od Pavla. Nijakým spôsobom sa priamo na nej Pavol nepodieľal. Toto je dôležité uvedomiť si preto, aby sa v nás neusadila predstava, že bez Pavla sa nič v šírení evanjelia v období ranej cirkvi neudialo. To by rozhodne nebola správna predstava.


Samozrejme, ďalej chceme vidieť Pavlovu úlohu. Ale aby sme ju pochopili správne, potrebujeme si najprv mozaikovito vyskladať celok počiatočnej histórie cirkevnej misie, kedy ešte pred objavením sa Pavla v Antiochii, dejú sa mocné veci a vážne udalosti, ktoré s Pavlom nemajú jednoznačnú a priamu súvislosť.


Keď toto už máme ako pozadie, tak nás ďalej bude zaujímať sám apoštol Pavol. A to, ako vstúpi do zvestovania evanjelia, ako ho Boh použije, ako bude v rámci celku ranej cirkvi so svojimi darmi, so svojím povolaním, so svojimi schopnosťami, so svojou jedinečnou úlohou fungovať. Táto prvá časť teda predstavuje isté pozadie, na ktorom budem v ďalšom vykresľovať postavu Pavla a jeho pôsobenie. Len takto získame dobrý obraz tejto historickej epochy fungovania ranej cirkvi.

 

 

Ďalšie články od tohto autora