aktuality

Svoje dobrovoľné finančné príspevky

a dary môžete posielať na číslo účtu:

SK08 0200 0000 0024 8691 6455.

Ďakujeme.

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag09z.jpg
Milostivé ospravedlnenie v Kristovi - 2. časť PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   


2. časť: Vzťah ospravedlnenia, premeny a posvätenia


A vy ste z neho v Kristu Ježišovi, ktorý sa nám stal múdrosťou od Boha i spravodlivosťou i posvätením i vykúpením, aby bolo, ako je napísané: Ten, kto sa chváli, nech sa chváli Pánom


1. Korintským 1:30–31


Ako sme už uviedli v predchádzajúcej časti, ospravedlnení sme v Kristovi skrze vieru. Je to Kristova spravodlivosť, ktorá je nám pripočítaná. Ďalej je mimoriadne dôležité, čo platí o biblickom ospravedlnení, , že ľudská chvála je vylúčená (Rímskym 3:27, Efezským 2:8–9). Budeme sa chváliť len Bohom a Pánom Ježišom Kristom: ako pri uverení, tak aj počas života viery, a rovnako aj vo večnosti (1. Korintským 1:30–31). V Kristovi sme však nielen ospravedlnení, ale aj posvätení. Povieme si teraz viac o súvislosti medzi ospravedlnením a posvätením a novým životom.


Ospravedlnenie a premena

Ospravedlnenie tvorí pevný základ pre duchovný rast a postupnú premenu, ktorými prechádzame od okamihu uverenia. Posolstvo o ospravedlnení a pripočítanej spravodlivosti je natoľko radikálne, že u ľudí môže vzniknúť mylný dojem, ako keby stálo proti dobrým skutkom a posväteniu či morálke. Proti takémuto mylnému chápaniu sa musel postaviť už apoštol Pavol (Rímskym 3:5–8, 6:2+15). Ale aké je správne chápanie vzťahu medzi ospravedlnením, premenou (novým životom) a posvätením?


Rímskym 5:18 „A tak teda ako jedným pádom odsudzujúci výrok na všetkých ľudí na odsúdenie, tak i jedným ospravedlňujúcim výrokom dar milosti na všetkých ľudí na ospravedlnenie života“. Výsledkom daru milosti je „ospravedlnenie života“ alebo povedané (preložené) inak „životodarné ospravedlnenie“ (preklad ECAV), alebo „ospravedlnenie vedúce k životu“. Po ospravedlnení ospravedlnený človek už nežije a nebude žiť rovnako ako pred ospravedlnením – ospravedlnenie vedie k novému životu, spúšťa moc spasenia. Bez ospravedlnenia niet nového života.


Ako je to možné? Predovšetkým preto, že vďaka ospravedlneniu skrze osobnú vieru dostávame dar Ducha: „Lebo to by som chcel zvedieť od vás, či zo skutkov zákona ste dostali Ducha či z počutia viery?“ (Galatským 3:2). Bez toho, aby človek dostal od Boha Svätého Ducha, nie je možné žiť nový život. Z prijatého Ducha vždy vzíde nový život. Je nám daný Duch a  láska Božia je vyliata v našich srdciach: „… lebo láska Božia je vyliata v našich srdciach skrze Svätého Ducha, ktorý nám je daný“ (Rímskym 5:5). Len s Božím Duchom a Božou láskou v srdci sa dá žiť nový život – a platí tiež: s nimi sa nedá nežiť nový život.


Ospravedlnenie a posvätenie

Ospravedlnenie a posvätenie nie je to isté. Ospravedlnenie je oslobodenie od viny hriechu, prechod z postavenia „vinný“ do postavenia „nevinný“. Na rozdiel od ospravedlnenia, posvätenie sa týka vnútornej premeny ospravedlneného človeka. Keď raz uveríme evanjeliu, zažijeme však oslobodenie nielen od viny hriechu, ale aj od moci hriechu, hriech nám už viacej nevládne (Rímskym kapitola 6). V Kristovi získavame nielen spravodlivosť, ale aj posvätenie (1. Korintským 1:30–31). Ospravedlnenie je jednorazový akt, zatiaľ čo posvätenie je pokračujúci celoživotný proces, ktorý začal pri znovuzrodení. V procese posvätenia Svätý Duch aplikuje postupne do života veriaceho premieňajúci úžitok vykupiteľského diela Pána Ježiša Krista. V posväcovaní sa ospravedlnený človek denno-denne mocou Božieho Ducha umŕtvuje žiadosti tela (Galatským 5:16–17) a svoje zemské údy (Kolosenským 3:5).


Ospravedlnenie a posvätenie nemôžeme zmiešať. Kde však je ospravedlnenie, tam vždy bude i posvätenie. Neexistuje ospravedlnenie, ktoré by neprinieslo posvätenie a neexistuje posvätenie bez toho, aby bol položený základ ospravedlnenia. Ospravedlnený už nemôže žiť ako starý človek. Nemôže už žiť tak, ako žil predtým, nakoľko pri uverení prešiel nezvratnou radikálnou premenou svojho  vnútra.


Oboje, ospravedlnenie aj posvätenie, je závislé na kríži. Oboje rovnako pramení z Kristovho kríža. Dôležitá pre pochopenie vzťahu posvätenia a ospravedlnenia je šiesta kapitola listu Rímskym. Ospravedlnenie z milosti skrze samotnú vieru nikdy nepovedie k hriešnemu bezbožnému životu.


Hlavnú myšlienku tejto časti môžeme zhrnúť nasledovne: Ak sme zomreli hriechu (sme stotožnení s Kristom v jeho smrti), viac už v hriechu nebudeme žiť (Rímskym 6:2). S Kristom sme zomreli, s Kristom sme vstali, vláda hriechu v našom živote je zlomená.


Boží plán spasenia napreduje u jednotlivca v nasledovnom poradí: (1) vykúpenie z viny – ospravedlnenie, (2) celoživotná postupná morálna premena na Kristov obraz – posvätenie, (3) vykúpenie tela pri vzkriesení z mŕtvych – oslávenie. Všetky tieto tri zložky Božej záchrany boli zabezpečené Kristom na Golgotskom kríži. Z tohto celistvého Božieho plánu potom vyplýva, že tam, kde skutočne nastalo ospravedlnenie, bude prítomné aj posvätenie, a nakoniec aj oslávenie. Kde je jedno, tam bude aj druhé a tretie.


Ďalšie dôsledky ospravedlnenia

Z ospravedlnenia vyplývajú aj ďalšie súvislosti, ktoré sa uskutočnia v živote ospravedlneného. Na tomto mieste ich len stručne spomenieme.


Dôsledkom ospravedlnenia je aj prijatie do Božej rodiny a synovstvo: „aby tých, ktorí boli daní pod zákon, vykúpil, aby sme vzali nám určené synovstvo“ (Galatským 4:5). Vykúpenie v listoch Galatským a Rímskym je priamo spojené s ospravedlnením. List Rímskym 3:24 nás učí, že ospravedlnení sme skrze vykúpenie (teda Kristovým zástupným dielom vrcholiacom na kríži) a v liste Galatským 4:5 zase vidíme, že takto vykúpenie vedie k prijatiu do Božej rodiny.


Ďalším dôsledkom ospravedlnenia je prijatie daru Ducha (Galatským 3:2). Dar Ducha je prepojený aj s prijatím do Božej rodiny: „A že ste synovia, poslal Boh Ducha svojho Syna do našich sŕdc, ktorý volá: Abba Otče!“ (Galatským 4:6).

K požehnaniam plynúcim z ospravedlnenia patrí aj to, že máme pokoj, môžeme sa blížiť k Bohu, stojíme trvalo v milosti, chválime sa nádejou slávy Božej (Rímskym 5:1–5).


Dôsledkom ospravedlnenia je aj budúce oslávenie (Rímskym 8:30) a v neposlednom rade i to, že máme odložené dedičstvo vo večnosti (Títovi 3:7): „aby sme súc ospravedlnení jeho milosťou boli dedičmi podľa nádeje večného života“.


Zhrnutie

Ospravedlnenie a posvätenie nie sú to isté a treba ich rozlišovať. Základ pre vstup do večného života predstavuje ospravedlnenie. Platí to rovnako v okamihu uverenia, počas života v posvätení, a aj pri zavŕšení spasenia vykúpením tela. Ospravedlnenie a posvätenie však nemôžu existovať jedno bez druhého, lebo človek môže prijať iba celého Krista (celé Kristovo dielo) alebo ho vôbec neprijať. Neexistuje ospravedlnený človek bez premeny a nového života. Rovnako neexistuje skutočné posvätenie bez toho, aby mu predchádzalo obrátenie a ospravedlnenie z viery. Posvätenie bez ospravedlnenia sa mení na moralizovanie, ktoré na Božom súde neobstojí. Ospravedlnenie bez posvätenia by zase znamenalo „mŕtvu vieru“, a to nie je nič iné ako minutie sa spasenia. Posvätenie vyplýva z ospravedlnenia ako nevyhnutný dôsledok, ale základom istoty, že človek strávi večnosť s Bohom, je nádherný dar trvalej a nemennej pripočítanej spravodlivosti. Dostáva ju každý, kto uznáva vlastnú hriešnosť a úprimne verí v dostatočnosť Kristovho zástupného diela na Golgote.

 

Ďalšie články od tohto autora