aktuality

Sme zariadení na príjem podielu z dane

za rok 2017. Viac na Príjem z podielu…

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag04z.jpg
Matúš a nové manželstvo PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   


A hovorím vám, že ktokoľvek by prepustil svoju ženu pre inú príčinu ako pre smilstvo a vzal by si za ženu inú, cudzoloží, a ten, ktorý si vezme za ženu prepustenú, cudzoloží.

Matúš 19:9



(Článok neprešiel jazykovou korektúrou. Článok sa nachádza len na web stránke.)


Veľmi často sa text veršov Matúš 19:9 a 5:31-32 interpretujú ako biblický dôvod, ktorý pripúšťa možnosť vstúpiť do nového manželstva pre niekoho, kto má za sebou rozvod. V rámci tohto uvažovania sa potom dajú rozoznať dva tábory. Jedny hovoria, že nové manželstvo je možné len v prípade, ak vinná strana spáchala sexuálnu neveru, druhý dôvody, ktoré majú otvoriť možnosť nového manželstva ďalej rozširujú tým, že rozširujú význam slova smilstvo dokonca na obrovskú škálu aktivít ako je napr. prílišné zamestnávanie sa nejakým koníčkom. Tak alebo tak, to evokuje dôležitú otázku: Existuje aj v ére Nového zákona možnosť uzavretia nového manželstva predtým rozvedených v prípade, že aspoň jeden z ich predchádzajúcich partnerov ešte žije? Moje najlepšie presvedčenie je, že takúto možnosť Písmo neumožňuje a ako pravidlo platí, že človek nemá vstupovať do nového manželstva, kým druhý manželský partner žije. Inými slovami, platí, že Písmo ďalšie manželstvo predtým rozvedených, pokiaľ aspoň jeden z ich predchádzajúcich partnerov žije, nepripúšťa.


Poďme sa teraz pozrieť na text z Matúša 19:9 a na širšie súvislosti biblického učenia o manželstva. Matúš 19:9 nás bude zaujímať preto, že sú to spolu s textom Matúša 5:32 dva z troch textov (tretí potenciálny text je 1. Korinťanom 7:14, dostaneme sa k nemu neskôr v článku), ktoré na prvé čítanie hovoria o istej výnimke z pravidla, že učeník Pána Ježiša sa nemá rozvádzať a nemá znovu zosobášiť, kým len jeho manželský partner žije.



Dilema Matúšovej výnimky vo veršoch Matúš 5:32 a 19:9.


Dva vyššie spomenuté texty kladú pred každému kresťana výzvu, ako ich správne pochopiť a dať do súladu so zvyškom učenia Novej zmluvy. Tri zo štyroch evanjelií zvykneme označovať ako synoptické, lebo je medzi nimi mnohá podobnosť – konkrétne sú to Matúšovo, Markovo a Lukášovo evanjelium. Reč Pána Ježiša na tému trvácnosti manželstva a hriešnosti rozvodu a nového manželstva uchovali aj evanjelisti Marek a Lukáš. Odcitujme si kľúčové verše z týchto ostatných dvoch synoptických evanjelií.


Marek 10:11 "A povedal im: Ktokoľvek by prepustil svoju ženu a vzal by si za ženu inú, dopúšťa sa pri nej cudzoložstva;12 a keby žena prepustila svojho muža a vydala by sa za iného, cudzoloží."


Lukáš 16:18 "Každý, kto prepúšťa svoju ženu a berie si inú, cudzoloží; a každý, kto si berie prepustenú od muža, cudzoloží."


Ako Marek, tak aj Lukáš prezentujú učenie Pána Ježiša o manželstva takým spôsobom, kedy jasne zdôrazňujú, že vstup do nového manželstva je aktom cudzoložstva a človek tak nikdy nemá vykonať. Človek nemá nikdy rozdeľovať to, čo Boh spojil a už vonkoncom nemá vstupovať do nového manželstva, kým druhý z partnerov žije. Toto učenie vo forme dôrazného varovania pritom nepozná u Mareka a Lukáša žiadnu výnimku.


Všetky prvky Kristovho učenia o manželstve a rozvode a hriešnosti nového manželstva máme prítomné aj v evanjeliu Matúša avšak s jedným rozdielom. Navyše k zneniu z Mareka a Lukáša sa tu totiž nachádza navyše jedna vsuvka, ktorú si v citátoch nižšie zvýrazníme.


Matúš 5:32 "Ale ja vám hovorím, že ktokoľvek by prepustil svoju manželku krome príčiny smilstva, vedie ju k cudzoložstvu, a ktokoľvek by si vzal za ženu prepustenú, cudzoloží."

Matúš 19:9 "A hovorím vám, že ktokoľvek by prepustil svoju ženu pre inú príčinu ako pre smilstvo a vzal by si za ženu inú, cudzoloží, a ten, ktorý si vezme za ženu prepustenú, cudzoloží."


Táto vsuvka sa stala známa ako Matúšová či Matúšovská výnimka. Obrovské množstvo literatúry sa popísalo na tému toho, ako je možné, že znenie výroku Pána Ježiša sa tu odlišuje (pozri "Zoznam použitej a dopodručenej literatúry" umiestnený na konci článku). V princípe sú možné dve rozumné vysvetlenia. Alebo Lukáš a Marek zhustili pôvodnú reč Pána Ježiša tak, že výnimku vynechali a Matúš nám zachytáva pôvodný výrok. Alebo Matúš do pôvodne krátkeho znenia vložil pre nejaký dôležitý účel istú vysvetľujúcu poznámku či vsuvku, ktorou chce na niečo čitateľa upozorniť, či niečo vysvetliť. Autor tohto článku sa prikláňa k tej druhej možnosti a uvedie k tomu v ďalšom aj niektoré dôvody. Podstatnejšie než rozriešiť, ktorá z týchto dvoch možností je pravdivá je to, aby sme rozoznali, že konečným autorom Božieho slova je Svätý Duch a ten nám Kristovo učenie z jeho pozemskej služby odovzdal v štyroch evanjeliách, pričom pre každé si zvolil iného ľudského autora ako nástroj zjavenia. Spolu tieto evanjeliá odovzdávajú celok toho, čo sa máme o Kristových výrokoch dozvedieť a nadväzne k tomu máme ešte zbierku apoštolských listov, ktoré nám ďalej či už vysvetľujú alebo aplikujú Kristovo učenie a jeho dielo ako Pána a Spasiteľa.


V tejto chvíli je potrebné na niečo dôrazne upozorniť. Niektorí kresťania pristupujú k Matúšovej výnimke izolacionistickým spôsobom na úkor celku Božieho slova a neraz ignorujú znenia výroku v evanjeliu Marka a Lukáša a tiež i nadväzné učenie apoštolov, u ktorých máme hľadať ďalšie potvrdenie alebo vyvrátenie výkladu ku ktorému sme dospeli. Ak máme dospieť ku správnemu výkladu tejto state, potom sa potrebujeme pýtať hneď niekoľko správnych otázok a to hlavne – aké detaily si môžeme všimnúť u znenia a pozície tejto výnimky, prečo sa výnimka nachádza práve a jedine v Matúšovom evanjeliu a ani v jednom inom, ako učeniu Pána Ježiša porozumeli apoštoli a ako ho aplikujú, ako výnimka zapadne do širšieho celobiblického učenia o manželstve vrátane takých skutočností ako sú opisy vzťahu medzi Hospodinom a Izraelom v SZ v súradniciach manželstva a opisy vzťahu medzi Kristom a cirkvou v súradniciach ženícha a nevesty v NZ. Presvedčením autora je, že manželstvo je Božie ustanovenie, kedy sú muž a žena zmluvne spojení v jedno telo, pričom tento jedinečný zväzok definitívne zaniká až smrťou jedného z partnerov. Všetko doterajšie štúdium ma tiež vedie k postoju, že Matúšovská výnimka nie je v rozpore s týmto konštatovaním, ale naopak je táto výnimka vložená ako presne vymedzené a zacielené vysvetlenie, ktoré má buď spomenúť prípustnosť rozvodu v jednom jedinom scenári a to tak, že tým ešte nevzniklo automaticky právo na nové manželstvo (prvá výkladová línia) alebo má táto výnimka za cieľ objasniť Jozefovo konanie voči Márii ako ho máme opísané v kapitole jeden Matúšovho evanjelia a v rozšírenej aplikácií má sformulovať krajnú možnosť v niektorých kultúrach – ako je napr. židovská – ukončiť snúbenecký vzťah ešte pred tým než došlo k zavŕšeniu manželstva v prípade, že snúbenica (a zrkadlovo i snúbenec) by nezachoval pred svadobnou nocou sexuálnu čistotu. Toto druhé vysvetlenie je alternatívnou výkladovou líniu a je hodné samostatného článku. V tomto článku bude už až do konca pracovať iba po prvej výkladovej línii.



Matúšová výnimka

Prvotné priblíženie a jeden kľúčový detail


Výraz „smilstvo“ vo veršoch Matúš 5:32 a 19:9 je prekladom gréckeho slova porneia. Tento výraz označuje širokú škálu sexuálnych hriechov a môže v sebe zahŕňať aj akt cudzoložstva. Cudzoložstvo je špecifickejšie ako smilstvo a označuje vyložene akt manželskej sexuálnej nevery. Všimnime si, že v oboch týchto veršoch je uvedenie príčiny „krome príčiny smilstva“ spojené s prvou časťou vety, s prepustením. Nie je spojené so zvyškom výroku, kde potom čítame „[a] vezme [si] za ženu prepustenú“. Inými slovami si potrebujeme uvedomiť, že poloha tejto vsuvky je dôležitá. Nedá sa s ňou len tak manipulovať hore-dole, ako kedy nezáležalo na tom, kde sa presne nachádza. Hovorím vám, že ktokoľvek by prepustil svoju ženu – teda, že keď by niekto prepúšťal manželku, rozvádzal sa, alebo rozlučoval domácnosť a nemal by k tomu iný dôvod, inú príčinu ako sexuálny hriech manželky, tak potom je celý čas uprostred konania, ktorému by sa mal z diaľky vyhnúť a ani na to čo i len pomyslieť a nie to ešte vykonať to. Inými slovami, táto inštrukcia, táto vsuvka, sa týka len toho, na akom základe či pre akú príčinu sa udial rozvod. Sama o sebe nám nehovorí nič o tom, či takto rozvedený má teraz právo uzavrieť nové manželstvo. Vsuvka nerieši otázku Čo teraz ďalej? Vsuvka sa díva dozadu a odpovedá výlučne na otázku z akého dôvodu daný manžel či manželka prepustili (= rozviedli sa) svojho manželského partnera.


To, že sa udiala manželská nevera, to je strašná vec. Ale aj napriek tomu, že došlo k smilstvu jedného z manželských partnerov, tak aj toto manželstvo môže ďalej existovať, lebo aj v takomto manželstve jestvuje možnosť odpustenia a zmierenia a obaja manželia môže k sebe nájsť cestu a silu k tomu nech hľadajú v Kristovej dokonalej obeti a moci Svätého Ducha. Keď sa manželia zmieria a odpustia si, manželstvo môže ďalej existovať, lebo aktom cudzoložstva ešte nezaniklo. Ešte raz, aktom cudzoložstva manželstvo nezaniklo, čo ešte viac zdôrazníme neskôr v samostatnom bloku tohto článku.


Ale k zmiereniu a odpusteniu dôjsť nemusí, lebo vinná strana sa len viac a viac ponára do cudzoložstva a jedna nevera môže striedať druhú a pritom celý čas nejaví záujem o obnovenie spolužitia s jediným pred Bohom legitímnym partnerom. Ako to potom môže vyzerať z pohľadu každodennej reality? Robím všetko pre zachovanie môjho manželstva, pre to, aby manželstvo vydržalo až do konca. V nejakej chvíli môj partner (či je to muž, či žena) padne do hriechu cudzoložstva. Na všetky prosby, modlitby a volania, aby s týmto prestal, odmieta a nereaguje. Nevinná strana sa obrnila trpezlivosť a odkladá rozvod, koľko len vládze. Jeden partner urobil všetko pre to, aby manželstvo pretrvalo a chcel by aj ďalej po zmierení žiť so svojim doterajším partnerom, ale deje sa to, že druhý stále pokračuje v cudzoložstve. V istej chvíli je partner, ktorý sa chce zmieriť, dotlačený do toho, že ďalej sa už s cudzoložiacim partnerom v spoločnej domácnosti žiť nedá. Dôjde k rozdeleniu domácnosti, dôjde k rozvodu. Čo teraz?


Vzniká otázka: „Keď sa udalosti takto udejú, môže sa ten, ktorý sa nedopustil cudzoložstva, zosobášiť znova?“ To je teraz pre neho tá najboľavejšia otázka. Čiastková odpoveď z Matúša 5 a 19 (umiestnenie Matúšovej objasňujúcej poznámky) i sumárna biblická odpoveď (pridajme k Matúšovi aj množstvo iných textov) znie: „nie“. V tejto chvíli vyriekneme kľúčové tvrdenie celej tejto štúdie.


Kristovo učenie znamená „nie“ na nové manželstvo dokonca i v prípade cudzoložstva vinnej strany, lebo Matúšova výnimka sa týka iba dôvodu pre eventuálny rozvod a nezakladá automatickú slobodu pred vstup do nového manželstva:


Dá sa povedať, že 90% percent diskusií o prípustnosti druhého manželstva po rozvode sa deje okolo textov Matúš 19:9 a 5:31-32. Zástancovia možnosti nového manželstva po rozvode idú takmer vždy hneď k týmto dvom textom. Položme si otázku, či mám v NZ nejaké iné texty, ktoré by dávali priestor na diskusiu o prípustnosti nového manželstva po rozvode.


Nuž, je tu ešte text 1. Korinťanom 7:15, ktorý by bol hodný aj samostatného článku. Podstatné je teraz pre nás to, že v tomto texte nič nepíše o vstupe do nového manželstva. Jediné, čo sa spomína, je možnosť, že ak neveriaci partner nijako nechce žiť s manželským partnerom, ktorý sa medzitým znovuzrodil, potom nech kresťan v takom manželstve pristúpi ako na krajnú možnosť na to, že daný neveriaci človek nech opustí spoločnú domácnosť a ďalej si každý žije ďalej sám. Skutočnosťou je, že diskusia o vstupe do nového manželstva sa dá nad týmto veršom viesť len veľmi nepriamo.


Zatiaľ to vyzerá tak, že Kristus a éra Novej zmluvy priniesli niečo zásadne nové, lebo kým SZ mala texty, ktoré priamo hovorili o vstupe do nového manželstva po rozvode ako o niečom čo Boh tak povediac toleruje (napr. Deuteronómium 24), v NZ takéto texty nemáme. Matúšova výnimka i 1. Korinťanom 7:15 idú maximálne tak po rozvod a v tej chvíli sa tam veci zastavujú.


A to nie je všetko. Nie len, že sa texty Matúš 5:32 a 19:9 i 1. Korinťanom 7:15 zastavujú pri akte rozvodu či rozdelenia domácnosti, ale k tomu máme množstvo textov, ktoré univerzálne opisujú nové manželstvo rozvedených ako cudzoložstvo (Marek 10:11-12; Lukáš 16:18; Rímskym 7:1-3) alebo učia o tom, že manželstvo definitívne zaniká až smrťou jedného z partnerov (Rimanom 7:2-3; 1. Korinťanom 7:39) Všetky tieto výpovede zakaždým predpokladajú, že prvé manželstvo je v nejakom zmysle stále u Boha platné a to i napriek tomu, že v zemskej rovine sa mohol udiať rozvod. Toto ale dokonale ladí s Matúšovou výnimkou, ak ju chápeme, že sa vzťahujú na možnosť rozvodu, ale nie na automatickú slobodu pre nové manželstvo. Ak kedy NZ priamo hovorí o slobode vstúpiť do manželstva, hovorí tak vždy iba u slobodných alebo u ovdovených (napr. 1. Korinťanom 7:8-9 a 39). Ak by sme chápali Matúšovú výnimku tak, že zakladá po rozvode automaticky dôvod na nové manželstvo, potom to vyzerá na dosť veľký vnútorný rozpor vo výpovediach Písma v tejto téme. Ak sa ale výnimka týka iba dôvodu pre rozvod, nijaký rozpor nevzniká a všetky relevantné state do seba krásne zapadajú.


Všetko vyššie zmienené podporuje náš výklad Matúšovej výnimky po tej línií, že sa má správne uplatniť výlučne ako dôvod na potenciálny rozvod, ale nezakladá automaticky dôvod na nové manželstvo. Už teraz toho máme mnoho v prospech nášho hlavného tvrdenia, ale to ešte stále nie je všetko. Svätý Duch nám totiž cez apoštola Pavla zanechal aj inšpirovaný komentár k výrokom Pána Ježiša na tému rozvodu a nového manželstva. Nachádzame ho v 1. Korinťanom 7:10–11. tam apoštol Pavol oznamuje inštrukcie pre zosobášených. Než ich rozpíše, uvedie ich vo verši 10 pozoruhodným spôsobom, konkrétne: „A ženatým, poťažne vydatým, prikazujem, nie ja, ale Pán“. Čo znamená ten kontrast – nie ja ale Pán? Chce tým Pavol povedať, že v tejto veci treba zvlášť poslúchnuť, lebo toto slovo mu dal Pán a teda má to Kristovu autoritu, kým iné jeho učenia a príkazy už nemajú až takú autoritu, lebo sú len od apoštolov a už nie od Krista? Takéto myslenie nás zavedie do slepej uličky a treba ho úplne zahodiť. Neskôr v tomto istom liste v kapitolách 12 až 14 Pavol odovzdá podrobné inštrukcie, ako sa majú používať tzv. duchovné dary. Zvlášť v kapitole 14 sa to bude len hemžiť záväznými príkazmi. Vo verši 14:37 potom Pavol uvedie „Ak niekto myslí o sebe, že je prorok alebo duchovný, nech pozná dobre, čo vám píšem, že sú to prikázania Pánove.“ Pritom však Pán Ježiš nikde na zemi neučil o tom, ako sa majú v zbore používať napr. dary hovorenia v cudzích jazykoch. Veď pred jeho odchodom do neba takýto dar ani len na zemi neexistoval. Nie, autorita príkazov apoštolov a príkazov Krista je rovnaká, pretože apoštoli dostávali v ére po Letniciach svoje príkazy od Krista a nemali ich sami zo seba. V kontraste z verša 7:10 sa teda to protikladu nekladie autorita Pána Ježiša a autorita apoštolov, ale kontrast je medzi príkazmi z obdobia pozemskej služby Pána Ježiša a príkazmi, ktoré apoštoli odovzdávajú cez zjavenie Svätého Ducha v čase apoštolskej éry, keď je Pán Ježiš v nebi po Božej pravici.


Pavol teda poznal učenie Pána Ježiša z éry jeho pozemskej služby na tému manželstva a rozvodu a Pavol prikázania Pána Ježiša parafrázuje vo jemu vlastných výrazových foriem. Čo presne tu čítame. Odcitujme si všetky tri Pavlove vety, ktoré parafrázou odovzdávajú učenie Pána Ježiša.


Verš 7:10 "Žena nech neodchádza od muža."

Verš 7:11 "A keby aj odišla, nech zostane nevydatá, alebo nech sa smieri s mužom."

Verš 7:11 "A muž nech neopúšťa ženy."


Čo nás tu Pavol učí? Hovorí nám – nerozvádzaj sa, ale keby v krajnom prípade došlo na rozvod, potom ostaň sám či sama a do nového manželstva nevstupuj. Pavol, rovnako ako Matúš, pripúšťa rozvod či rozdelenie domácnosti, ale pre zosobášených neudáva žiadnu možnosť nového manželstvo. Celou NZ sa tiahne toto jednotné učenie a ani Matúš nie je výnimkou.


Ešte kým sme pri týchto veršoch, dobre si všimnime výraz „alebo nech sa zmieri s mužom“ – to je vážna vec. Tá manželka možno mala aj dobré dôvody prečo odísť od manžela a pritom predsa má zostať sama, nemá sa znovu vydávať. Nemôže si povedať: Som z toho zlého manželstva vonku, a tak idem do nového manželstva? Apoštol Pavol však takýto postoj neumožňuje a hovorí: „Nech zostane nevydatá, alebo nech sa zmieri s mužom.“ Opäť i za týmito veršami máme nosnú biblickú skutočnosť, že kým žije partner z prvého manželstva, človek nemá vstúpiť do nového manželstva (Rímskym 7:3; 1. Korintským 7:39) Pavlov inšpirovaný komentár nám pomáha pochopiť, že zákaz nového manželstva dáva šancu na možné zmierenie manželov, lebo pokiaľ zostanú neženatý/nevydatá, niekedy v budúcnosti môže k zmiereniu dôjsť, a preto zmiereniu netreba zavrieť dvere. Vstup do nového manželstva po rozvode totiž prakticky likviduje šancu na zmierenie a obnovenie prvého manželstva, pričom zmierenie je celý čas jasnou Božou vôľou.


Teraz je čas rozviesť ďalej, aký veľký význam má nevstupovať do nového manželstva pokiaľ len druhý partner žije. Pavol nám jasne ukázal, že takto ostávajú otvorené dvere pre potenciálne obnovenie prvého manželstva. Čo ak nám Pavol pomohol ešte viac pochopiť Matúšovú výnimku a dôvod prečo ju tam Matúš vložil. Možno sme od Pavla získali jednu dôležitú stopu – stopu po linke zmierenia, návratu, obnovenia ako ďalšieho dôvodu, prečo sa Matúšovská výnimka týka iba dôvodu pre potenciálny rozvod a pritom nezakladá automaticky dôvod pre nové manželstvo.


Položme si teraz otázku, prečo práve Matúš a nie Marek a ani Lukáš nevložili túto poznámku či výnimku do znenia výroku Pána Ježiša. Som presvedčený, že odpoveď nájdeme v rozoznaní dvoch špecifických tém vlastných Matúšovmu evanjeliu a potom v povšimnutí si toho, aká téma u Matúša bezprostredne predchádza rozpravu o manželstve a rozvode ako sa nachádza v Matúšovi 19. Dve témy zvlášť vlastné Matúšovmu evanjeliu sú (1) volanie Kristových učeníkov k dokonalosti a (2) toho, ako Pán Ježiš prišiel naplniť zákon a prorokov. Rozpravu o manželstve a rozvode v 19. kapitole zase bezprostredne predchádza téma odpustenia až do sedemdesiat krát sedem ráz, ktorá je demonštrovaná na rozsiahlom a strhujúcom podobenstve.


Najprv ku téme dokonalosti. Učeník v Matúšovi je ten, kto sa poddáva Kristovmu príkazu byť dokonalý. A až ako má byť dokonalý? To nám odpovedá verš 5:48, ktorý si celý odcitujme.


Matúš 5:48 "Vy tedy buďte dokonalí, jako váš Otec, ktorý je v nebesiach, je dokonalý."


Opýtajme sa, ako je Boh Otec dokonalý vo veci manželstva. Odpoveď je taká, že je to najvernejší a najdokonalejší manžel vo vesmíre a to krížom cez SZ a NZ. V SZ vstupuje do jedinečného vzťahu s národom Izrael a tento vzťah je opakovane prirovnaný k manželstvu. Do tejto línie Božej dokonalosti a vernosti však vchádzajú šokujúce udalosti za éry SZ, kedy Boh vystavuje Izraelu rozvodný list a prepúšťa ho. Najznámejší je asi v tomto smere výrok z Jeremiáša 3:8.


Jeremiáš 3:8 "A videl som, keď pre všetky príčiny, čo cudzoložila odvrátená Izraelova, som ju preč poslal a dal som jej jej rozvodný list, že jednako sa len nebála neverná Júdova, jej sestra, ale išla a smilnila aj ona."


Národ Izrael zhrešil duchovným cudzoložstvom tým, že opustil jediného pravého Boha JHVH a išiel za nepravými božstvami okolitých národov, ktorým sa modlársky klaňali. Hospodin sa s Izraleom rozviedol. I napriek tomu, že Boh sa pre nekajúcne cudzoložstvo rozvádza s národom Izrael, predsa sa nikdy nezobral inú manželku a ostáva až do konca verný národu Izrael, ktorý volá k návratu k sebe.


Jeremiáš 3:1 "Vraj keby niektorý muž poslal preč svoju ženu, a keby odišla od neho a bola by ženou inému, či sa ešte navráti kedy k nej? Či by sa nepoškvrnila hrozne tá zem? A ty si smilnila s mnohými druhmi, ale navráť sa ku mne! hovorí Hospodin."


Verš Jeremiáš 3:1 nám ukazuje, že aj po mnohých aktoch smilstva je Hospodin ochotný prijať naspať k sebe Izraelský národ a obnoviť láskyplné spolužitie, ak sa len Izraelčania pokajajú zo svojich smilstiev.


So spisov NZ zvlášť vidíme, že národ Izrael nikdy nebol od Boha definitívne zavrhnutý, nakoniec budú prijatí v spojitosti s druhým príchodom Pána Ježiša. Pripomeňme si dôležitý výrok apoštola Pavla v tomto smere.


Rímskym 11:26 "a tak bude celý Izrael spasený, jako je napísané: Prijde zo Siona Vysloboditeľ a odvráti bezbožnosti od Jakoba."


Ale toto všetko má obrovský dopad na to, akú funkciu plní Matúšova výnimka a prečo sa nachádza iba v Matúšovom evanjeliu a prečo ju nespomína ani Marek, ani Lukáš a ani Pavol.


Druhá súvislosť je sa týka toho, ako Pán Ježiš prišiel naplniť zákon aj prorokov. Je to veľká téma, ktorá svojou hĺbkou presahuje priestor daný tomuto článku. Matúš otvára kázeň na hore nasledovným výrokom:

Matúš 5:17 "Nedomnievajte sa, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov: neprišiel som zrušiť, ale naplniť."


Pán Ježiš naplnil zákon a prorokov okrem iného aj tým, že je sám najvyšším prorokom a jeho služba takto završuje posolstvo, ktoré za éry SZ začali izraelskí proroci. Ako najvyšší prorok teraz oznamuje nezrušiteľnosť manželstva a pritom nadväzuje na odkaz prorokov tým, že rozvod je prípustný, ale už nie nové manželstvo, lebo toto a nič menej zodpovedá dokonalosti nebeského Otca. Matúš pod vedením Ducha Svätého vložil do výroku Pána Ježiša vysvetľujúcu poznámku, ktorá v konfrontácii s farizejmi nebola potrebná, ale ktorá je potrebná vo svetle tém špecifických jeho evanjeliu a celistvého vysvetlenia toho, ako sa éra Novej zmluvy premieta do požiadaviek na manželský život.


Keď sme raz objavili tieto Matúšovské súvislosti dokonalosti učeníkov po vzore nebeského Boha Otca a naplnenia prorokov (k tretej súvislosti odpustenia sa ešte bližšie dostaneme nižšie v článku), získali sme tým samým objavom odpoveď, prečo Matúš vložil do znenia Kristovho výroku túto výnimku a prečo ju precízne vložil na také miesto, že je spriahnutá s klauzulou o rozvode a nie klauzulou o novom manželstve.


Zvlášť židovský učeník dôsledne znalý spisov SZ sa totiž mohol opýtať – no dobre, ak Boh vo svojej dokonalosti vystavil Izraelu rozvodný list a zahnal ho preč, či to potom nemôže urobiť aj Ježišov učeník, ktorý je odhodlaný napodobňovať dokonalosť nebeského Otca a či potom takýto rozvod nebude v rozpore s učením Božieho syna, ktorý hovorí, že vstup do nového manželstva je cudzoložstvo? (Pozorne si inak všimnime, že v Marekovi a Lukášovi sa o novom manželstve hovorí ako o cudzoložstve, nič sa nehovorí o rozvode samotnom). A keď Pán Ježiš prišiel naplniť prorokov a je najvyšším prorokom, či nám títo proroci neoznámil aj to, že Izrael bol od Boha prepustený kvôli smilstvu? A ako sa má odpustenie až do sedemdesiat krát sedem ráz aplikovať v prípade smilstva u jedného z partnerov v manželstve? Má sa to donekonečna odpúšťať bez možnosti ukončiť ten začarovaný kruh rozvodom?


Matúšova výnimka takto bravúrne cez vnuknutie Svätého Ducha v rozsahu zopár slov odpovedá na všetky tieto otázky a pritom nebolo nijako ubraté z jasného učenia Pána Ježiša, ktoré hovorí jednoznačné nie! na akékoľvek nové manželstvo.


Toto všetko vyššie rozpísané môžeme označiť ako nebeské dôvody prečo nevstupovať do nového manželstva. Práve na tejto jasne vymedzenej pôde, rozvod v krajnom prípade cudzoložstva, ale nie nové manželstvo nás držia výpovede Písma.



Záver


Čo nás teda učí Pán Ježiš o manželstve a rozvode cez svojou pozemskú službu i cez apoštolov? Učí nás, že manželstvo je jedinečný vzťah jedného muža a jednej ženy, ktorý definitívne zaniká až smrťou jedného z partnerov. Preto sa učenie Pána Ježiša dá parafrázou zhrnúť takto – ak si v manželstve, potom na rozvod ani nepomysli a ak by na rozvod v extrémnom prípade aj došlo, nové manželstvo je mimo množinu možností, pretože povaha manželstva ako doživotného vzťahu jednoducho nové manželstvo nepripúšťa.


Videli sme, že Matúšova výnimka sa týka iba dôvodu pre eventuálny rozvod a nezakladá automatickú slobodu pred vstup do nového manželstva. Učenie NZ je v harmonickej jednote – ženy nech neodchádzajú od svojich mužov, mužovia nech neopúšťajú ženy, a ak by sa aj v krajnom prípade stal rozvod, Kristus žiada od každého učeníka, aby nevstupoval do nového manželstva, ale bojoval o zmierenie so svojím manželským partnerom po vzore Boha Otca a podľa Kristovho príkazu dokonalosti. Každé manželstvo je veľký Boží akt spojenia dvoch v jedno a je jedinečným obrazom vzťahu Boha a Božieho ľudu – Hospodin hoci zahnal od seba preč Izrael, volá ho späť ku návratu k sebe a nejde si zobrať inú manželku.



Zoznam použitej a dopodručenej literatúry:

• http://julianfreeman.ca/articles/divorce-exception-clauses-matthews-gospel – vynikajúci článok, ktorý prezentuje mocné argumenty v prospech postoja, že ma-túšová výnimka sa vzťahuje na Jozefove zásnuby s Máriou, kedy mal Jozef právo zrušiť zásnuby s Máriou, keďže manželstvo ešte nebolo zavŕšené svadobnou nocou.


• http://www.wisereaction.org/ebooks/mcfall_heth_critique.pdf – stručná a výstižná kritika jedného z rozšírených permisivných pohľadov na rozvod a nové manželstvo.



Pre viac o manželstve klikni na linku: Manželstvo, rozvod a iné.



Vytvorené dňa: 13. 2. 2014.

Upravené dňa: 11. 3. 2014.


 

Ďalšie články od tohto autora