aktuality

Audio záznamy z prednášok konferencií Stvorenie a súčasná veda Žilina (2009, 2010, 2012), sa nachádzajú na adrese Konferencie.

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag07z.jpg
List do Smyrny PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   

Listy siedmim zborom

 

A anjelovi smyrnenského zboru napíš:

Toto hovorí ten prvý a posledný, ktorý bol mŕtvy a ožil

Zjavenie 2:8


Venujeme sa listom siedmym zborom, ktoré sú zapísané v knihe Zjavenia v kapitolách 2 a 3. Odkaz do Smyrny sa nachádza v 2. kapitole vo veršoch 8-11.


 

Pripomeňme si, že každý list začína formálne rovnako „a anjelovi (príslušného) zboru napíš“. Vychádzame z toho, že najlepší výklad, kto je anjel zboru, je ten, že je to niekto, koho môžeme nazvať popredným služobníkom zboru, alebo je to niekto zo starších v zbore, na kom leží zvláštna zodpovednosť.


Smyrna je mesto, ktoré má zvláštnu históriu. Jej poznanie nám pomáha chápať súvislosti udalostí, opísaných v liste. Napríklad, že Pán Ježiš jej obyvateľom predpovedá utrpenie, ktoré na nich príde a ktoré musia podstúpiť.


Smyrna bola mesto, o ktorom vieme, že malo veľmi úzke vzťahy s Rímskym impériom. Bolo mu veľmi lojálne a malo naň úzku väzbu. O tomto meste vieme, že bolo v mnohých odvetviach prosperujúce a plné rušného života. Mesto, ktorým prechádzala dôležitá obchodná cesta a malo tiež veľký prístav. Citujem z jedného biblického komentára k tomuto listu: „Smyrna si udržiavala špeciálny vzťah s mestom Rím a cisárskym kultom. Počas obdobia, kedy sa Rím angažoval v úsilí o nadvládu nad Kartágom, a to je zhruba tretie a druhé storočie pred Kristom, sa Smyrna rozhodla postaviť jednoznačne na stranu Ríma. V r. 195 pred Kristom sa stala prvým mestom dávneho sveta, kde bol postavený chrám na poctu Dea Roma“. Latinské „Dea Roma“ znamená Bohyňa Ríma. Bolo to božstvo oddávna spájané s Rímskym impériom. Smyrne bola udelená pocta a tiež právo postaviť chrám, ktorý bol zasvätený práve tomuto rímskemu božstvu. Pre lepšiu zemepisnú orientáciu ešte uvedieme, že Smyrnu na dnešnej mape nájdeme v Turecku pod názvom Izmir.


Sme na konci 1. storočia. I do tohto mesta prišlo evanjelium, ktoré sa od Jeruzalema rozširovalo ďalej do celého sveta. Žili tu kresťania, boli tam učeníci Pána Ježiša a prišiel im od neho odkaz, v ktorom (ako na začiatku každého odkazu) sa Pán najprv predstavuje krátkym opisom seba samého. Všetky tieto úvodné opisy Krista podávajú obraz osláveného Pán, ako ho Ján sprostredkoval ešte v 1. kapitole.


V odkaze do Smyrny Pán poukazuje na dve veci, podľa ktorých ho veriaci v Smyrne majú poznať. Predstavuje sa nasledovne: „Toto hovorí ten prvý a posledný, ktorý bol mŕtvy a ožil“ (verš 8).


V Písmach označenie „prvý a posledný“ máva buď Boh Otec, alebo Boh Syn, Boží Syn z večnosti. V prvej kapitole Zjavenia Jána sa tento titul vzťahuje na osobu Boha Otca a aj na osobu Božieho Syna. V 8. verši 1. kapitoly sa titul vzťahuje na Boha Otca. Je tu opis osoby Boha Otca, prvej osoby Trojice, ktorý je zdroj a prameň existencie Božieho Syna a Svätého Ducha. On ako prvý má tento titul. Jemu prvému patrí, lebo práve on je absolútny zdroj všetkého, čo existuje. On je na začiatku všetkého bytia. Ale zároveň tento titul patrí aj Pánovi Ježišovi, lebo je to Syn z večnosti, je priamo splodený z Boha Otca. Priamo z neho má svoje bytie. Nie je stvorenou bytosťou, nie je súčasťou toho tvorstva, ktoré vzniklo za 6 dní stvorenia.


V 1. kapitole v 11. verši sa už hovorí o Synovi, o Pánovi Ježišovi. Je to Syn, ktorého Ján vidí v zjavení: „… Ja som Alfa i Omega, prvý aj posledný, a čo vidíš, píš do knihy a pošli siedmim zborom, ktoré sú v Ázii.“ V tomto verši Písmo už premosťuje s odkazmi, ktoré pôjdu k siedmim cirkvám, a titul „Prvý a Posledný“ si tu privlastňuje Pán Ježiš: „Ja som Alfa aj Omega, som Prvý aj Posledný“. Božieho Syn tu rozoznávame ako toho, cez ktorého je všetko stvorené a ktorý aj všetko udržuje slovom svojej moci (Židom 1:3). Preto mu tento titul právom patrí. On je Prostredník, ktorý je celý čas medzi tvorstvom a medzi Bohom Otcom, z ktorého všetky stvorené veci majú svoje bytie.

Pán Ježiš sa tu takto predstavuje, aby uprostred akéhokoľvek súženia, ťažkostí, bojov a náročnosti kresťanského života mal učeník v Smyrne (ale aj dnešný učeník) istotu a pokoj, že sa o neho stará a v jeho živote pôsobí niekto, kto je mimo tvorstva. Je to ten, ktorý je Prvý aj Posledný, kto je zvrchovaný nad všetkým tým, čo sa udeje v jeho živote. Je to ten, komu každý učeník môže dôverovať a mať istotu, že sa mu nič nevymkne z rúk, že nič nie je mimo jeho kontrolu. To je dôležitá skutočnosť, ktorú list predkladá a zdôrazňuje. Každý veriaci sa potrebuje uisťovať a mocnieť v poznaní Pána Ježiša.


Boží Syn je nám v Božom slove zjavený ako prostredník, pričom jeho sprostredkovateľská úloha je viditeľná pri stvorení, udržiavaní vesmíru a spasení. Božie slovo nás učí, že práve cez tohto Syna z večnosti je všetko stvorené (Ján 1:3; 1. Korintským 8:6; Kolosenským 1:16; Židom 1:2). Má v sebe Otcove atribúty a jeho božskú moc. Tvoril ako Prostredník, cez ktorého Boh Otec zrealizoval celý svoj plán – celú históriu, všetko, čo existuje. Ak to popierame, nerozumieme najzákladnejším skutočnostiam a nechápeme, ako to, čo nás obklopuje, mohlo začať existovať. Svet má nebezpečnú predstavu, že všetko funguje len tak, samé od seba, a veľká časť spoločnosti je nakazená materializmom, ktorý hraničí s ateizmom. Ako kresťan v tom musím mať jasno – všetko stvoril Boh Otec, a to skrze svojho Syna. Boží Syn rovnako sprostredkúva chod vesmíru či jeho udržiavanie, čo potvrdzuje aj výraz „nesúc všetko slovom svojej moci“ v Židom 1:3.


V Zjavení 2:8 máme ešte jeden opis Pána, ktorý je rovnako dôležitý a je vyjadrený slovami: „… ktorý bol mŕtvy a ožil“. Prichádzame k poznaniu, že tento Prostredník je sučasne aj Spasiteľom hriešnikov.


Druhý opis nás privádza k tomu, že Pán Ježiš v ľudskom tele podstúpil smrť a ožil. To pripomína, že sa stal človekom, že zobral na seba ľudskú prirodzenosť, že bol na tejto zemi ako človek, ako jeden z nás. V ľudskom živote nie je nič, o čom by sme mohli povedať: „Toto on nepoznal, toto neokúsil. On nevedel o takýchto pokušeniach, tlakoch, námahe, bojoch, akými prechádzame my.“ Slovo Božie vraví, že všetko ľudské poznal s jediným rozdielom, a to, že bol bez hriechu, bez previnenia, bez prestúpenia (Židom 4:15). Podľa Božieho plánu dal svoj život ako obeť. Bol zabitý. Nie preto, že by si smrť zaslúžil ako trest. Kresťania v Smyrne majú v prvom rade poznať, že všetko, čo majú vo svojom živote, majú vďaka tomu, že Pán Ježiš za nich zomrel a potom vstal z mŕtvych, aby každý, kto v neho verí, už nemusel podstúpiť smrť za svoj hriech.


Odkaz do Smyrny končí v 11. verši slovami: „Tomu, kto víťazí, neuškodí druhá smrť.“ Druhá smrť je jasne opísaná na konci knihy Zjavenia vo verši 21:8. Naše telo zomrie, položia nás do hrobu a ďalej už nemáme podiel na ničom z diania na tejto planéte. V našej ľudskej existencii to ale ešte nie je koniec všetkého. Bude vzkriesenie a všetci ľudia budú stáť pred Bohom Stvoriteľom a budú sa mu zodpovedať zo svojich životov. Potom budú už len dve možnosti. Jedni odídu do večného života, šťastia, radosti, pokoja, dokonalosti, neporušiteľnosti. Druhí odídu do večného trápenia, do večných múk a budú večne odlúčení od Boha. Presne toto učil Pán Ježiš, ešte kým bol na zemi počas prvého príchodu, a zaznamenáva to napríklad verš Matúš 25:46.


Medzi nás a Boha vstúpil ľudský hriech, a preto prišlo odlúčenie od Boha. Na scénu takto vošla smrť v duchovnom zmysle a smrť aj v zemskom zmysle: umieranie, bolesť, úpadok, rozpad a utrpenie. Ale okrem toho je tu ešte ďaleko horšia smrť – druhá smrť, ktorá čaká tých, ktorí sa na konci časov postavia pre Boha bez pokánia a bez viery v neho. Tí, keď budú vydávať počet zo svojich životov, budú odsúdení ako hriešnici, ako priestupníci Božieho zákona.


Písmo dáva len jedinú možnosť, ako uniknúť spravodlivému Božiemu súdu. Tá je ukrytá v tom, „ktorý bol mŕtvy a ožil“. To je dobrá správa, ktorú poznali aj veriaci v Smyrne. Teraz dostávajú odkaz, v ktorom sa im pripomína, že ich život s Bohom, ich spasenie a záchrana stojí na tom, že Pán Ježiš zaplatil za ich hriechy. Po tomto povzbudzujúcom úvode nasleduje veta: „Znám tvoje skutky aj tvoje súženie aj tvoju chudobu – ale si bohatý…“ (verš 9). Opäť je tu Pán Ježiš, ktorý posudzuje ich činy, ktoré konajú z vďačnosti a vo viere v neho. Pán Ježiš im oznamuje, že vie aj o ich súžení a ťažkostiach.


Z textu vyplýva, že ku kresťanskému životu neraz patrí aj rôzne súženie. Pán Ježiš vie o ich skutkoch, snahe, námahe v Božom diele a vie aj o ich súžení. Máme celkom dobrý obraz sveta na prelome 1. a 2. st. n. l. a udalostí – zvlášť z tohto regiónu – s ktorými boli kresťania konfrontovaní. V Smyrne a jej okolí sa konflikt medzi kresťanskou vierou a Rímom v mnohom vyostril. Na ilustráciu historických súvislostí si pripomeňme udalosti z 19. kapitoly Skutkov, keď bol Pavol v Efeze. Došlo tam k vzbure, ktorú vyvolal zlatník Demetrius (Skutky 19:24-29). Bola to reakcia na to, že sa v meste rozšírila skutočná pravda o modlách.


Keď Pavol hlásal evanjelium, tak si mnohí ľudia, keď sa stali kresťanmi, prestali kupovať modly. Celým mestom sa šírila správa, že modly sú úplne nanič. Objavili sa ľudia – na prvý pohľad nejakí židia – ktorí zvestujú, že je len jeden živý Boh a má Syna, Ježiša Krista, v ktorého treba veriť a tak získať spasenie. Nepomôže modla, nepomôžu chrámy a nepomôžu ani obrady, ktoré sa v nich robia. Vznikol veľký rozruch. Remeselníci modiel sa cítia ohrození, že prídu o svoje podnikanie. Snažia sa tomu zabrániť a v tej chvíli to vyzerá na veľké prenasledovanie veriacich v meste. Vlečú zvestovateľov evanjelia na námestie a žiadajú, aby boli potrestaní. Podobné veci sa ľahko mohli opakovať v celom tomto regióne a ešte viac sa vystupňovať za vlády cisára Domiciána, a to aj v Smyrne.


Pán Ježiš hovorí aj o chudobe kresťanov v Smyrne (verš 9). V literatúre sa uvádza, že na prelome 1. a 2. storočia bolo bežné, že kresťanov ohovárali a opisovali ako takých, s ktorými sa spájala rôzna nemorálnosť ako kanibalizmus, rozbíjanie rodín, ateizmus, politická nelojálnosť a buričstvo. Mnohí s nimi nechceli nič mať a kresťania si asi aj ťažko hľadali prácu.


Možno nás v súvislosti s kresťanstvom prekvapí slovo ateizmus. V tom čase však za ateistu bol považovaný ten, kto popieral rímske a grécke božstvá a vravel „tie nič neznamenajú“, a tak bolo bežné o kresťanoch hovoriť, že sú to ateisti.


Pravdepodobne toto všetko je za tým, že Pán Ježiš vraví: „... poznám aj tvoje skutky, aj tvoje súženie, aj tvoju chudobu, ale si bohatý.“ Toto je zlomový bod, lebo ukazuje, že uveriť v evanjelium Ježiša Krista znamená byť bohatý. S vierou sú spojené mnohé súženia, trápenia či dokonca neraz i chudoba, ale v konečnom dôsledku kresťan cez ne nadobúda pravé bohatstvo – totiž bohatstvo v Bohu. Znamená to byť bohatý pred Bohom nie bohatstvom tohto sveta, ale bohatstvom večného života. Preto im Pán Ježiš odkazuje: „... máš chudobu, ale si bohatý.“


A pokračuje: „Znám… aj rúhanie tých, ktorí hovoria o sebe, že sú Židmi, a nie sú, ale sú zhromaždením satanovým.“ V tomto meste existovala veľká židovská obec a z odkazu sa zdá, že židia museli byť medzi tými, ktorí v tom čase kresťanov v Smyrne veľmi sužovali. Z ďalšej histórie vieme, že tak sa dialo aj na začiatku 2. storočia. Niekto povie: „Ale či nebol izraelský národ vyvolený pre zvláštne úlohy?“ Bol a stále aj v istom vymedzenom zmysle zostáva, ale byť židom bez viery v evanjelium Ježiša Krista a bez pokánia nikoho nepriblíži k Bohu, aj keď sa narodil ako Žid. Božie slovo trvá na tom, že bez viery v evanjelium nikto (bez ohľadu na národnú príslušnosť) nezíska večný život. V tomto verši dokonca Pán Ježiš o židovskej komunite v Smyrne hovorí, že „sú zhromaždením satanovým“. To je obrovské varovanie pre každého, kto neuverí v Pána Ježiša Krista. Stále platí, že jednotlivec, ktorý žije bez viery v Krista, je duchovne na strane Božieho nepriateľa, diabla. Rovnaké slová Pána Ježiša sú zaznamenané aj v Jánovom evanjeliu. Adresuje ich prítomným Židom (Ján 8:44): „Vy ste z otca diabla a chcete robiť žiadosti svojho otca.“ Odkaz tu v Zjavení Jána 2:9 je duchovne tej istej podstaty, ako konštatovanie Pána Ježiša v evanjeliu Jána 8:44.


V Smyrne prechádzali cez rôzne ťažké situácie, ale Pán im odkazuje: „Nič sa neboj toho, čo máš trpieť. Hľa, diabol uvrhne niektorých z vás do žalára, aby ste boli skúsení, a budete mať súženie desať dní…“ (verš 10). Upozorňuje ich, že súženie, v ktorom sa nachádzajú, sa ešte vystupňuje. Pripravuje ich na ešte horšie dni, ktoré prídu, a predsa sa majú vyvarovať strachu, pretože Pán nad tým všetkým – i nad tým najhorším – bude mať kontrolu. Preto spolu s nimi prijmime z tohto odkazu posilnenie a hľadajme spôsob, ako rásť v dôvere v Pána, aby to nebol strach, ktorý nás bude ovládať, nech už čelíme v živote čomukoľvek.


Učeníci v Smyrne majú za sebou mnohé skúsenosti z kresťanského života a mnohé uistenia v Bohu, ale Pán ich na záver listu naďalej povzbudzuje vo vernosti a vytrvalosti: „… Buď verný až do smrti, a dám ti korunu života.“ Týmto povzbudením a sľubom končí odkaz do zboru v Smyrne. Nech aj pre nás sú tieto slová povzbudením.



 

Ďalšie články od tohto autora