aktuality

Svoje pripomienky, postrehy, odkazy, články, svedectvá nám zasielajte prostredníctvom kontaktného formulára.

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag08z.jpg
List do Sárd PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   

Listy siedmim zborom


Anjelovi zboru v Sardách napíš:

Toto hovorí ten, ktorý má tých sedem duchov Božích a sedem hviezd:

Znám tvoje skutky, že máš meno, že žiješ, a si mŕtvy.

Zjavenie 3:1


V tomto článku sa budeme zamýšľať nad odkazom do zboru v meste Sardy, ktorý je piaty v poradí zo siedmich odkazov, ktoré v knihe Zjavenie Jána nachádzame.


Sardy boli istý čas hlavným mestom Lídyjského kráľovstva. Vtedy zažili svoju najslávnejšiu éru a rôzne vojenské úspechy. Boli tiež vychýrené spracovaním vlny a priemyslom, ktorý vyrábal rôzne šatstvo. Pán Ježiš aj tomuto zboru posiela konkrétny odkaz, aby sa učeníci v zbore v Sardách, ale aj my dnes, z neho poučili a prijali ho.


Odkaz do Sárd je štruktúrovaný tak, že po opise Pána Ježiša, kedy sám seba predstavuje z hľadiska svojho dokonalého bytia (takúto štruktúru obsahuje každý jeden zo siedmich odkazov), nasleduje najprv negatívna časť. Teda najprv je oznámené pokarhanie (verše 2-3), po ktorom nasleduje istá pochvala (verš 4). V tomto ohľade tu nachádzame opačné poradie, než sme videli v predchádzajúcich odkazoch.


Výrok Pána Ježiša znám tvoje skutky, že máš meno, že žiješ, a si mŕtvy nás núti pýtať sa na podstatu kresťanskej viery. Z tohto napomenutia je zjavné, že Pán v živote učeníkov v Sardách vidí nejaký rozpor. Vraví im: vidím vaše skutky, viem o nich, prejavujú sa vo vašich životoch; vravíte o sebe, že ste živí, pokladáte sa za obrátených, myslíte si, že váš duchovný život je v poriadku, ale skutočnosť je taká, že ste mŕtvi, lebo ja vás – držiac všetky zbory vo svojej ruke a majúc o nich dokonalé poznanie – vidím ako tých, ktorí nemajú v sebe život. Pýtame sa: Čo sa skrýva za tým, že Pán Ježiš oznamuje niečo také vážne? A ako sa to týka našich životov?


Tento Pánov výrok nás núti uvedomiť si, že pre každého z nás existuje taká eventualita, kedy sa domnievame, že sme kresťania, že sme nasledovníci Pána Ježiša a predsa nimi nemusíme v pravde byť. V 2. verši je uvedená hlbšia diagnóza života v Sardách: „Bdej a upevňuj i všetko ostatné, čo ide zomrieť. Lebo som nenašiel tvojich skutkov úplných pred svojím Bohom.“ Diagnóza od Pána znie: je medzi vami duchovná mŕtvolnosť, čo prezrádzajú vaše skutky. Predloženým riešením môže byť, že sa rozpamätáš na počiatok a obnovíš sa v pokání, o čom hovorí 3. verš. Ak máme správne porozumieť tejto Pánovej výstrahe, musíme si položiť otázku, kto je teda v skutočnosti kresťan?


V prvom rade kresťan správne a dôsledne pozná osobu Pána Ježiša. V 1. verši sa im i nám On sám predstavuje: „Toto hovorí ten, ktorý má tých sedem duchov Božích a sedem hviezd…“


Vyjadrenie sedem duchov Božích chápeme ako označenie osoby Svätého Ducha so zakomponovaným symbolickým číslom sedem. Zmysel symboliky je ten, že pre každý zbor z tých siedmich je tu od Pána plnosť Svätého Ducha a netreba mať obavu, že už sa iným nedostane. Nijaký iný Pán a nijaký iný Kráľ a nijaký iný prostredník nedáva ľuďom i cirkvám Svätého Ducha, ale iba oslávený Boží Syn, a to v celej plnosti. Táto pravda nadväzuje na skoršie výroky Pána Ježiša z jeho pozemskej služby, ako sú zachytené obzvlášť v Jánovi 16:7-15.


V 1. kapitole Zjavenia máme opis Pána Ježiša: Jeho hlava a jeho vlasy boli biele ako biela vlna, ako sneh, jeho oči boli ako plameň ohňa, jeho nohy boli podobné mosadzi ako rozžeravenej v peci a jeho hlas bol ako hlas mnohých vôd. Porovnajme tieto, ale aj iné, ktoré nájdeme v Zjavení, s tými, ktoré sa prezentujú napríklad v čase Vianoc. V tomto období sa v našej krajine hovorí o tzv. Ježiškovi, ktorý prinesie deťom, ktoré poslúchajú, darčeky, ale tým, ktoré neposlúchajú, neprinesie nič. To je naša kultúra, naša slovenská realita a, žiaľ, i realita veľkej časti súčasného sveta. Pre biblického veriaceho je bolestivé, keď sa takto hovorí o jeho Pánovi.


Božie slovo spomína aj hriech rúhania sa. Boh v Biblii odkrýva, že v živote nás ľudí existujú skutky, ktorými sa voči Bohu a voči jeho Synovi môžeme tak previniť, že znevážime a zneuctíme Božie meno. Všetci stojíme pred otázkou: Ako pozerám na Pána Ježiša? Biblický kresťan prežíva bolesť, smútok, kedykoľvek počuje, že sa zle a nepekne hovorí o Bohu a o jeho Synovi.


Boh poslal svojho Syna, aby sa ponížil a zobral na seba ľudskú prirodzenosť, aby bol ako my a predsa bez hriechu. A toto je v odkaze do Sárd pripomenuté ako prvé. Pozor! Hovorí s vami ten, ktorý má 7 Božích duchov a 7 hviezd. Viem, že si hovoríte, že žijete, ale vidím vás ako mŕtvych.


Druhé, čo biblický veriaci pozná, má a žije, je, že pozná vykupiteľské dielo Pána Ježiša. V knihe Zjavenie v 1. kapitole máme tiež zhrnuté dokončené dielo Pána Ježiša. Hovorili sme o jeho osobe, teraz hovoríme o jeho diele: „od Ježiša Krista, ktorý je verný svedok, prvorodený z mŕtvych a Knieža kráľov zeme. Tomu, ktorý nás zamiloval a umyl nás od našich hriechov svojou krvou.“ (5. verš). Tomu, ktorý si nás zamiloval a umyl nás od našich hriechov svojou krvou – to je to druhé, čo neustále máme mať na pamäti a pripomínať si.


Z týchto dvoch skutočností, ktoré ako prvé definujú kresťana, plynie potreba, aby sa každý jeden človek o niečom opakovane uisťoval, a to s maximálnou úprimnosťou. Potrebujeme si totiž klásť otázku, či sme skutočne kresťania, alebo sa len nazdávame, že sme, prípadne to automaticky predpokladáme. Ja osobne som sa 18 rokov iba domnieval, že som kresťan. Veď ma predsa už ako maličkého pokrstili, moji rodičia ma predsa vodia do kostola, doma si niekedy pozrieme prenos bohoslužieb a večer či ráno sa pomodlím Otče náš a Verím v Boha – a tak predsa je bez akejkoľvek diskusie jasné, že som kresťan. A vlastne v našej krajine je predsa každý kresťan – takto pomýlene som rozmýšľal celé tie roky.


Ale pozor! Tu číha obrovské nebezpečenstvo. Myslím si, že žijem (= som kresťan), že mám život pred Bohom, ale v skutočnosti som mŕtvy. V skutočnosti nemám Boží život. V skutočnosti mám len starý život. Život starého myslenia, konania, uvažovania. Dokonca existuje hrozba, že človek dobre pozná pravdy o Ježišovi a jeho diele, no nikdy osobne nevstúpil do života s Kristom. Takto sa dostávame k tretiemu varovaniu, aby sme si uvedomili, kto je kresťan podľa Biblie a kto má skutočný Boží život. Písmo hovorí, že je to každý, kto sa zo srdca obrátil, skutočne učinil pokánie, skutočne sa oprel o Pána Ježiša, prináša ovocie v podobe dobrých skutkov, v podobe premeneného života, v podobe nového myslenia, v podobe nových postojov. Z jeho novej životnej cesty, po ktorej kráča, z jeho skutkov poznať, že je na novej ceste, na ceste do večnosti. Je to ten, kto v dôsledku toho, že sa zmieril s Bohom vierou v Pána Ježiša, spoľahol sa na jeho dokončené dielo, prežil z Božej milosti premenu života a prináša dobré skutky ako ovocie Bohu. Nežije už v starých hriechoch, v ktorých predtým kráčal, ale v nových dobrých skutkoch, ktoré Boh vopred pripravil (Efezským 2:10).


Pán v odkaze do Sard vraví: „Poznám tvoje skutky, vidím ich. Podľa tvojich skutkov vidím, aký si. Máte meno, že ste kresťania, učeníci, ale v skutočnosti ste mŕtvi.“ Teraz toto varovanie vztiahnime na seba. Prešiel som bránou obrátenia? Prešiel som bránou znovuzrodenia, o ktorej učí Božie slovo? Viem, že Boh zmenil môj život? Dvojakú vec kresťania vždy vedia vyznať. Po prvé vedia vyznať, že vďaka tomu, že Kristus za nich zaplatil, za všetky ich zlé skutky i hriechy, im je odpustené. Z toho naberajú prvú a hlavnú istotu spasenia a večného života. Druhá vec, ktorú kresťania vedia vždy vyznať, je, že Boh ich zmenil. Zmenil ich myslenie, konanie, a tak vedia, že už ďalej nežijú starým spôsobom života. Preto výpoveď v 2. verši „lebo som nenašiel tvojich skutkov úplných pred svojím Bohom“ nečítajme tak, že sú to skutky, ktorými si človek zarába na spasenie, ktoré si hromadí, aby mal na konci života dosť svojej spravodlivosti a obstál pred Bohom. Toto je strašná tragédia, lebo veľa ľudí v našej krajine si to takto predstavuje.


V takomto pomýlenom skutkárstve ide o koncept podobný tomu, ktorý nachádzame v mnohých nekresťanských náboženstvách, v ktorých sú ľudia presvedčení, že všelijakými spôsobmi odriekania a rôznymi obradmi a meditáciami sa postupne očistia, zdokonalia a dosiahnu stav, v ktorom vo večnosti na súde obstoja pred Bohom, lebo veď dosiahli métu a ocitli sa „nad čiarou“. Biblia však hovorí, že sme všetci pod čiarou (Rímskym 3:23), lebo Boh je svätý a aj od človeka chce dokonalosť. Preto ak ktokoľvek nemá úplnú svätosť, na súde pred Bohom neobstojí. Dokonalú svätosť však dáva len Pán Ježiš.


Ale o akých skutkoch potom Pán Ježiš v 2. verši hovorí? Kristus je jediný základ spasenia – ospravedlnení sme len skrze neho. Zároveň však Božie slovo oznamuje, že Duchom premenený život prinesie ovocie v podobe dobrých skutkov konaných z lásky a vďačnosti voči Bohu. Takto sa naplní, že v deň súdu skutky ľudí zjavia, do akej večnosti dôjdu. Ukážme teraz z Písma ešte i druhú skutočnosť. V Markovi 8:37 Boží Syn vyriekol otázku: „Lebo veď aké výmenné dá človek za svoju dušu?“, aby nám na ňu o kúsok ďalej v 10:45 sám odpovedal: „Lebo veď ani Syn človeka neprišiel nato, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu ako výkupné za mnohých.“


Aj v týchto veršoch máme obraz toho, ako veľmi sme v našich hriechoch stratení. Žiadnym ľudským úsilím sa nám nepodarí zachrániť si dušu. Spravodlivé skutky nemám. Som hriešnik. Peniaze, zlato, bohatstvo – to u Boha neplatí, veď je to on, ktorý vlastní celý vesmír. Známosti, privilégiá, vysoko postavení ľudia – ani to nič u Boha neznamená, lebo on vo svojom dokonalom charaktere nikdy neskriví právo. Čo teda dám ako výkupné za svoju dušu, keď sa objavím vo večnosti? Výkupné – to je nekonečne cenný život Božieho Baránka Krista.


Na túto prvotnú skutočnosť vykúpenia v Kristovi nadväzuje druhá, a to Boží súd nad ľudstvom a spôsob, akým prebehne. Vidíme ju napr. v Markovi 8:38: „Lebo ktokoľvek by sa hanbil za mňa a za moje slová v tomto pokolení cudzoložnom a hriešnom, za toho sa bude aj Syn človeka hanbiť…“


Môžeme povedať, že vo večnosti budú 2 skupiny ľudí. Jedni sa hanbili počas svojho života za slová Pána Ježiša, nevyznávali ho, nepriznávali sa k nemu, a tí nevojdú do večnosti. Budú to ich skutky, ktoré ich usvedčia z ich neviery v Krista, z toho, že ho zapierali, nehlásili sa k nemu a radšej sa oddávali hriechu.


Druhá skupina ľudí sa nehanbí a vo svojom živote vyznáva Pána Ježiša. Hovorí o ňom a je ochotná znášať posmech, opovrhnutie či odmietnutie – a tieto ich skutky, ako ovocie ich viery, sú meradlom, podľa ktorého v deň súdu bude zjavné, že vojdú do večnosti s Bohom.


V liste Galatským máme verše, ktoré cez analógiu z prírody demonštrujú, ako to funguje, že na záver kresťan vojde podľa svojich skutkov do večného života a neveriaci nekresťan vojde podľa svojich skutkov do večného zatratenia. „… Lebo čokoľvek seje človek, to bude i žať. Lebo ten, kto seje v svoje telo, z tela bude žať porušenie; a ten, kto seje v Ducha, z Ducha bude žať večný život.“ (6:7-8). Každý roľník vtedajších čias i súčasný farmár dobre vie, že môže zožať len to, čo zaseje. Nemôže zasiať burinu a čakať, že na leto zožne krásnu úrodu pšenice. Cesta kresťana je opísaná ako sejba v Ducha. Čo robí kresťan? Ako sa pripravuje na večnosť? Pripravuje sa na deň žatvy. Každý deň prináša ovocie viery, ovocie poslušnosti Pánovi, koná v súlade s Kristovou vôľou tak, ako ho Kristus zmocňuje. Ducha Svätého má len ten, kto uveril v Pána Ježiša. Čiže tí, ktorí sejú v Ducha, sú tí istí, ktorí veria v evanjelium – len tí sú Kristovi (Rímskym 8:9). Písmo týchto povzbudzuje: „A činiac dobré neustávajme, lebo svojím časom budeme žať neumdlievajúci.“ (Galatským 6:9).


Písmo varuje nás všetkých. Všetci sa musíme pýtať: Demonštrujú moje skutky to, že skutočne duchovne žijem, alebo odkrývajú, že som mŕtvy? Poznám biblicky správne osobu Krista? Poznám jeho dokončené dielo? On prv miloval. On dal seba samého. On zaplatil za všetky hriechy. On dáva hriešnikom nový život, ktorý prinesie ovocie dobrých skutkov.



 

Ďalšie články od tohto autora