aktuality

Audio záznamy z prednášok konferencií Stvorenie a súčasná veda Žilina (2009, 2010, 2012), sa nachádzajú na adrese Konferencie.

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag02z.jpg
List do Laodicey PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   

Listy siedmim zborom

 

A anjelovi zboru Laodičanov napíš:

Toto hovorí Amen, ten verný a pravdivý svedok, počiatok stvorenia Božieho

Zjavenie 3:14

 

Dostali sme sa k poslednému odkazu do siedmich zborov, k odkazu do zboru v Laodicei. Načerpajme z neho, koľko sa len dá, o ceste spasenia, o výkupnom diele Pána Ježiša, o jeho obeti za nás hriešnikov. No i o tom, aký život Pán Ježiš požaduje od všetkých, ktorí vyznávajú jeho meno, čo nie je nič iné ako život neprestajnej horlivosti pre veci jeho kráľovstva. Kedykoľvek sa totiž míňame tohto ideálu, veľmi to zarmucuje Pána a uháša jeho Ducha a tam, kde takýto stav dokonca začne charakterizovať celé spoločenstvá, tam cirkev dostáva od Pána varovania, čo je práve prípad cirkvi v Laodicei.

 

Aj Laodiceu rovnako ako predchádzajúce mestá, do ktorých boli poslané odkazy od Pána, by sme našli v dnešnom Turecku. V Laodicei očividne pomerne skoro vznikla komunita kresťanov. Tento zbor bol už dobre známy i apoštolovi Pavlovi, lebo ho spomína v štvrtej kapitole listu Kolosenským. Tak ako vo všetkých odkazoch, aj tu sa Pán Ježiš najprv predstavuje a svoje predstavenie začína výrazom Amen.

 

Amen, to je veru zvláštne označenie. Najlepšie bude, ak naň budeme nazerať ako na titul. Je to slovo, ktoré asi poznáme už od malička. Keď toto slovo vyslovíme na konci modlitby, chceme ním povedať, že nech sa stane, nech sa uskutoční všetko to, čo bolo obsahom modlitby. Biblickí vykladači hovoria, že keď je toto slovo použité ako titul Pána Ježiša, tak sa tým jednoducho chce zdôrazniť, že je to on, ktorý je schopný vyplniť všetko, čo vyriekne, a to platí i o samotných slovách tohto odkazu.

 

V tomto odkaze v 19. verši hovorí: „Ja všetkých, ktorých milujem, karhám a otcovsky trescem. Rozhorli sa teda a učiň pokánie.“ Nasledovník Pána Ježiša musí byť pripravený podstúpiť aj Božie naprávanie. Pán Ježiš však rovnako dodrží aj to, čo hovorí v 20. verši tohto odkazu: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou.“ Týmto slovám sa dá rozumieť dvojako. Sú v prvom rade aplikovateľné na duchovne upadnutých učeníkov, ktorí potrebujú, aby sa obnovilo ich horlivé spoločenstvo s Pánom, no zo širšieho pohľadu v nich možno uvidieť i obraz obrátenia a záchrany.

 

Slová „vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou“ v 1. storočí vyjadrovali veľkú skutočnosť. Stretnúť sa s priateľmi, s blízkymi, s rodinou a spolu večerať, mať spoločenstvo pri jedle, bola veľká udalosť tých čias. Pánov sľub hovorí o najradostnejších a najcennejších skúsenostiach, ktoré je možné získať. Titul Amen v tomto odkaze potvrdzuje, že sa tak iste stane. Isto sa tieto veci naplnia.

 

Jeho ďalší atribút v tomto odkaze je obsiahlejší: Verný a pravdivý svedok. V odkaze do Filadelfie bol jednoducho len Pravdivý. Tu čítame o vernom a pravdivom svedkovi. Toto označenie zdôrazňuje, že keď Pán charakterizuje cirkev, zbor, kresťanov či neveriacich ľudí, je to vždy pravda, lebo On je verný a spoľahlivý svedok. On je ten, kto pravdivo svedčí o našom živote, o živote zboru. Sme odhodlaní prijať jeho svedectvo? Dostali sme sa do stavu, že uznávame, že jeho svedectvo je pravdivé? Všetko, čo povie o mojom živote, o mojom hriechu je pravda a musím s ním súhlasiť.

 

Keď teda v 15. verši čítame: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou.“, musíme sa pýtať, čo tu Pán v pravde odkazuje.

 

O čom hovorí toto svedectvo? Je to varovanie, že ak vyznávam vieru, tak sa mám strážiť, aby som sa nedostal do stavu, že mi Pán povie: „Poznám tvoje skutky. Nie si ani studený, ani horúci. Nie si ani na jednej strane, nie si ani na druhej strane.“

 

Uvažujem chvíľu o tomto texte z pohľadu duše stratenej v hriechu. Taká duša si možno nahovára: „Nie som predsa najväčší hriešnik, nie som najhorší z hriešnikov.“ Myslím si, že nie som ani ten, na ktorého by sa v tejto krajine dalo ukázať prstom a tvrdiť, že „toto je ten, ktorý najviac škodí tejto zemi, spoločnosti a ľuďom okolo nás“. A tak si nahováram: „Som taký priemer, čo sa týka hriechu a čo sa týka toho, koľko zla som urobil vo svojom živote.“

 

Z druhej strany toto riziko znamená, že si poviem: „Aký som kresťan vzhľadom na iných tejto krajine?“ Keďže tu u nás je skoro každý kresťan, uvažujem o sebe spôsobom, že si hovorím: „Som taký celkom stredný, priemerný.“ Ukážem sa párkrát do roka v kostole či v nejakom zhromaždení, nezapieram, že Boh existuje, nehovorím rúhavé veci, ale keby na to prišlo, že kresťanstvo už odo mňa veľa vyžaduje, napr. denne sa modliť, čítať Bibliu, tak to už nie. To si už neviem predstaviť. To, také priemerné, bežné kresťanstvo, to je to moje. A tiež taký bežný laxný pomer k hriechu. To je realita, v ktorej sa nachádzam.

 

Mám obavu, že mnohí ľudia v našej krajine by celkom pasovali do tohto opisu postoja k hriechu a ku kresťanstvu. O sebe poviem otvorene, že než som sa obrátil a stal sa kresťanom, úplne presne som napĺňal tento model myslenia. Teraz však, keď som spoznal Pána Ježiša Krista, presne vidím, čím ma on meria a čo odo mňa očakáva. Do takejto situácie hovoria aj verše 17 a 18: „Lebo hovoríš: Som bohatý a zbohatol som a nepotrebujem nikoho, a nevieš, že si ty biedny i mizerný na poľutovanie i chudobný i slepý i nahý. Radím ti, aby si si kúpil odo mňa zlata prečisteného v ohni, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa odial, aby sa neukázala hanba tvojej nahoty, a kolýrium pomazať svoje oči, aby si videl.“

 

Pán Ježiš od človeka očakáva, že najprv príde k nemu ako veľký hriešnik a vyzná sa mu so svojho sebaklamu a sebadostatočnosti, že stačí byť duchovne priemerný. Potrebuje prísť ku Kristovi a povedať mu: „Zhrešil som proti tebe, Pane Ježišu.“ Potom, keď to človek urobí, Pán Ježiš mu odpustí, zmení ho a dá mu večný život. Takto sa dá táto stať aplikovať ako volanie evanjelia k neobrátených dušiam. Primárny cieľ tohto odkazu je ale smerom do vnútra cirkvi, ktorá prijala svetské spôsoby až na samú hranicu toho, kedy sa ešte dá hovoriť o cirkvi v biblickom zmysle slova. Zo 17. verša usudzujeme, že zbor v Laodicei bol vážne nakazený náboženským myslením zo sveta – išlo o myšlienky sebauspokojenia, vlastnej spravodlivosti a vlastnej dostatočnosti (Lebo hovoríš…).

 

Mesto Laodicea bolo známe svojím bohatstvom. Keď ho postihlo veľké zemetrasenie, tak ho občania Laodicey obnovili zo svojho majetku. Mesto doslova znovu postavili z ruín. Takí boli úspešní v podnikaní a bohatí.

 

Pán Ježiš učeníkom laodicejského zboru určuje diagnózu – oni sami si mysleli, že sú na tom dobre, považovali sa za bohatých. Možno mnohí z príslušníkov zboru boli skutočne bohatí, čo by samo osebe ešte nebol problém, ak by sa strážili v pokore a v závislosti od Boha, ako to Pavol prikazuje v 1. Timotejovi 6:17. Predpokladajme, že pri obrátení rozumeli, že nijaké materiálne bohatstvo ich k Bohu nijako nepriblížilo. Uvedomovanie si, že nie som vykúpený zlatom, striebrom, alebo iným majetkom, sa však časom mohlo vytratiť a mohla prevládnuť idea, že toto bohaté mesto má samozrejme aj bohatých kresťanov. Dobre sa nám v živote vodí, prosperujeme, máme úspech, a takto sa zrodil sebaklam, ktorý Pán Ježiš ostro karhá.

 

V tomto odkaze nie sú spomenuté žiadne skúšky, žiadne protivenstvá alebo prenasledovania, ako to bolo vo Filadelfii. Ako keby v danom čase Laodicejčania boli od nich ušetrení. Práve takáto bezproblémová atmosféra ich možno uspokojovala, dávala im pocit bezpečia a vlastnej dostatočnosti – „Lebo hovoríš: Som bohatý a zbohatol som a nepotrebujem nikoho…“.

 

Do tohto stavu (nepotrebujem nikoho…) im Pán Ježiš vraví: „… nevieš, že si ty biedny i mizerný na poľutovanie i chudobný i slepý i nahý.“ V tomto ich opise, ako uvádzajú biblickí vykladači, nachádzame tri veci, na ktorých si v meste Laodicea veľmi zakladali a v ktorých ležal veľký úspech tohto mesta. Na všetky tieto veci odkaz naráža.

 

1. Laodiceu charakterizoval veľký obchod a úspešné bankovníctvo. To vieme z histórie. („Radím ti, aby si si kúpil odo mňa zlata prečisteného v ohni, aby si zbohatol…“)

2. V meste sa nachádzal veľký odevnícky priemysel a dorábalo sa v ňom mnoho vlny. („a biele rúcho, aby si sa odial, aby sa neukázala hanba tvojej nahoty…“)

3. Laodicea bola známa ako mesto lekárov a zvlášť oftalmológov – ľudí, ktorí liečili ľuďom oči a zaoberali sa výrobou rôznych očných mastí. („… a kollýrium pomazať svoje oči, aby si videl.“)

Čo má človek robiť, ak nechce byť ani studený, nechce byť vlažný a nechce byť ten, ktorého Pán Ježiš vypľuje z úst? Biblická odpoveď je, že človek musí urobiť tri veci:

 

Odkaz 1. Zlato prečistené v ohni je zbavené všetkých nečistôt a prímesí. Pán Ježiš tento obraz zlata posiela do zboru, a tým im hovorí: „pravé zlato a pravé bohatstvo môžeš získať len cezo mňa.“

 

Musí si u Pána Ježiša kúpiť zlato prečistené v ohni. Musí uznať, že len ten dar spasenia, ktorý on dá, a to vykúpenie jeho krvou, je jediné bohatstvo, ktoré pred Bohom platí. Musí uznať a zachovávať celý život až do konca, že je to jediné bohatstvo, ktoré pred Bohom platí. A toto musí zachovávať ako prvé svoje vyznanie.

 

Odkaz 2. Biele rúcho, aby si sa odial, aby sa neukázala hanba tvojej nahoty. Tým Pán Ježiš vraví: „Existuje rúcho, ktoré môžem dať len ja a ktoré zakryje tvoju hanbu a nahotu pred Bohom.“

 

Musí uznať, že v stave, v akom sa nachádza pred obrátením, i keby mal plný šatník najlepšieho oblečenia, pred Bohom je vo svojich hriechoch, prestúpeniach, vine v hanbe a nahý. Musí uznať, že len Pán Ježiš, jedine on, mu vo svojej krvi, vo svojej obeti, vo svojom výkupnom diele dá odev, rúcho, ktoré potrebuje na to, aby sa odial pred Bohom.

 

Odkaz 3. Potrebuje kolýrium – očnú masť, aby videl. Potrebuje vidieť a uznať, že bez zásahu Pána Ježiša, bez jeho milosti, nemôže správne vidieť, aký je Boh, hriech a čo mu poskytuje život s Bohom.

 

Tri veci sú riešenie, aby človek neostal pred Bohom vlažný – spola hriešnik, spola kresťan. Z pohľadu neobráteného človeka riešenie v sebe obsahuje aj to, že musí uveriť v Pána Ježiša, ktorý je pravdivý svedok. On je ten, ktorý mi hovorí pravdu, ako ma v skutočnosti vidí sám Boh. Človek neustále musí mať na pamäti tieto slová odo dňa obrátenia až po okamih posledného výdychu. Rovnako po obrátení musí stále dbať o to, aby sa nevracal k starému spôsobu myslenia a konania, aby sa držal Pána a bol v spoločenstve s ním. Z pohľadu obráteného človeka toto riešenie znamená obnoviť sa vo viere v Pána Ježiša.

 

Ak tak niekto urobí, naplnia sa slová 20. verša: „Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou.“

 

V tomto odkaze do zboru je ešte tretí atribút, ktorým sa Pán Ježiš Kristus predstavuje. Tým je počiatok stvorenia Božieho (verš 14). Existujú rôzne výklady tohto verša. Osobne sa prikláňam k tomu, ktorý ho považuje za skrátenie širšieho titulu Pána Ježiša, ktorý je uvedený na začiatku (Zjavenie 1:11) i na konci knihy Zjavenie: „Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, prvý i posledný.“ (Zjavenie 22:13).

 

Verš 22:13 vyjadruje istý celok a zmysel verša je, že Pán Ježiš je určujúca Osoba, cez ktorú od začiatku až do konca Boh Otec uskutočňuje svoj plán. Tieto atribúty, Alfa a Omega, počiatok i koniec, Boh Otec v Písme inak vzťahuje na seba, ako vidíme v Izaiášovi 44:6 či v Zjavení 21:6. No práve v Zjavení 1:11 i 22:13 je tento príznak prenesený na Pána Ježiša, lebo veď Boží Syn má v sebe plnosť Otcovho božstva (pozri Kolosenským 2:9), a tak mu právom patrí toto označenie.

 

Záverom môžeme povedať, že bohatstvo, ktoré dáva Kristus, je bohatstvo, ktoré zostáva aj po smrti. On dáva milosť, odpustenie, spravodlivosť, Svätého Ducha, nové srdce a ďalšie – a to všetko je bohatstvo, ktoré pretrváva celú večnosť. Preto neobrátený človek nech sa obráti ku Kristovi – pravému bohatstvu – a obrátený, ktorý duchovne upadol, nech sa obnoví vo viere a takto potvrdí, že svoje bohatstvo našiel v Ježišovi.


 

 

Ďalšie články od tohto autora