aktuality

Občianskeho združenie Solas ďakuje čitateľom, sympatizantom a podporovateľom za priazeň a podporu tejto služby poukázaním 2% zo svojich daní za zdaňovacie obdobie 2016. Do ďalších dní Vám prajeme veľa Božieho požehnania, Jeho milosti a pokoja.

S vďakou, v úcte a láske Kristovej

Vedenie združenia


Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag10z.jpg
List do Filadelfie PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   

Listy siedmim zborom

 

A anjelovi zboru vo Filadelfii napíš:

Toto hovorí svätý, ten pravdivý, ktorý má kľúč Dávidov:

ktorý otvára, a nikto nezaviera, a zaviera, a nikto neotvára.

Zjavenie 3:7

 

Týmto článkom sa dostávame k šiestemu zo 7 odkazov, ktoré Pán Ježiš cez služobníka Jána posiela vtedajším cirkvám v Malej Ázii. Je to Božie slovo, a preto je odkazom aj pre nás až do dnešných dní. Zaoberáme sa ním, aby sme aj cezeň viac a lepšie poznali Pána Ježiša Krista a jeho plán s cirkvou. Šiesty odkaz je adresovaný zboru v meste Filadelfia.


Mesto Filadelfia sa nachádzalo asi 40 km na juhovýchod od Sárd. Máme poznatky, že bolo založené 190 rokov pred Kr. kráľom Eumenom II., vladárom v Pergame. Eumenes II. bol známy tým, že mal veľmi rád svojho pokrvného brata, ktorý sa zapísal do histórie ako Attala II. Slovo filadelfia doslova znamená bratská láska. Mesto dostalo tento názov práve podľa toho, že medzi Eumenom a jeho bratom Attalom existoval vrúcny bratský vzťah.


Mestom prechádzala významná obchodná cesta. V čase, keď do zboru prišiel tento list, mesto malo za sebou zhruba 300 rokov existencie. Bolo to rušné mesto plné ľudí a obchodu.


Ako vo všetkých odkazoch, aj v tomto sa Pán Ježiš najprv predstavil, aby zdôraznil niektoré svoje črty a vlastnosti. Predstavuje sa tu ako svätý, pravdivý a ten, ktorý má kľúč Dávidov, a ktorý otvára a nikto nezaviera a zaviera a nikto neotvára. Až potom nasleduje vlastný odkaz. Hneď prvé z toho, čo im o sebe Pán dáva poznať, je: „Toto hovorí svätý.“


Od učeníkov vo Filadelfii nás oddeľuje približne 19 storočí. Z hľadiska technológií, ktoré dnes poznáme, ich život bol určite iný ako náš. No pokiaľ ide o to, čo je podstatné v živote človeka a zvlášť v živote kresťana, to sa vôbec nezmenilo.


Je úplne jedno, ako dramaticky sa ľudské technológie za tých 1 900 rokov zmenili. Je úplne jedno, že sa zmenili niektoré životné zvyky a postupy a aj to, že náš jazyk je iný, ako bol ich, a naša kultúra je iná, ako bola ich kultúra. Či na konci 1. storočia a či v 21. storočí, nasledovník Pána Ježiša Krista stále musí rozoznať, že Pán je ten, ktorý je dokonale svätý a ktorý nás vedie v živote svätosti. Takto iba On ako Baránok Boží bol ako jediný kvalifikovaný zomrieť za nás na kríži. Neustále, každý deň si potrebujeme uvedomovať, že vďaka Kristovej bezhriešnosti, vďaka jeho dokonalej svätosti, sme zachránení. Preto život po obrátení, ktorý máme žiť, je život v poslušnosti Pánovi a v posvätení. To je to, čo je určite rovnaké pre učeníkov vo Filadelfii a aj pre nás dnes.


Zamyslime sa nad tým, čo ako druhé znie z úst Pána Ježiša: „Ten Pravdivý.“

Patrím do generácie, ktorú ovplyvnil internet hneď od svojho vzniku. Uvedomujem si, že v mojej mysli sa vedome či nevedome vplyvom internetu veľmi ľahko udomácnila táto idea: „Všetko viem, všetko ovládam, všetko sledujem, lebo som na internete.“ Je to veľká eufória, úžasný pocit z toho, že tak veľa informácií a poznatkov sa dá získať veľmi jednoducho a pohodlne len jediným kliknutím. Ľahko sa pri tom dostaví pocit a myšlienka: „Zvládol som to, poznám pravdu. Pomaly už viem všetko, čo sa dá vedieť a o všetkom, čo sa kde udeje.“ Ale zdá sa mi, že čím viac môžem preklikať a prečítať, tým menej som si istý, či týmto spôsobom niečo skutočne pravdivo poznám o tomto svete a o realite okolo mňa. To ma vracia k prvej životne dôležitej otázke: „Ako vlastne možno poznať pravdu?“ Naštudujem ju z kníh? Nájdem ju prieskumom okolitého sveta? Objavím ju na internete, keď všetko preklikám a prečítam?


Určite poznáme výrok z Jána 14:6 „Ja som cesta i pravda i život.“ Potom ale v snahe nájsť pravdu sa musí ísť k tej jednej osobe, ktorá je čistou a celou Pravdou, k Pánovi Ježišovi Kristovi. Preto pre mňa, človeka, ktorý pravdu potrebuje, túži po nej, chce ju, tento verš poskytuje inštrukciu, kde a ako treba pravdu hľadať. Slová Pána Ježiša zachytené v Biblii komunikujú tie najväčšie pravdy, aké sa kedy človek môže dozvedieť.


Pán sa ďalej predstavuje takto: „(Ten), ktorý má kľúč Dávidov, ktorý otvára a nikto nezaviera a zaviera a nikto neotvára.“ Spomeňme si na ten blok ešte z 1. kapitoly, kde Boží Syn prezentuje svoju ohromnú moc. Tam čítame: „… A mám kľúče pekla i smrti.“ Tým oznamuje, že má plnú moc a autoritu nad spasením a celkovo nad životom i nad smrťou. A vďaka čomu takouto nesmiernou mocou disponuje? Odpoveď je uvedená tesne predtým: „A bol som mŕtvy, ale hľa, som živý na veky vekov.“


Takto je Pán Ježiš v postavení, kedy môže poskytnúť záchranu, ktorú človek už nestráca, ktorá je navždy, ktorá je trvalá. Odkaz na Dávidov kľúč komunikuje hlbokú skutočnosť. Mať od niečoho kľúče znamená v užšom chápaní to sprístupňovať alebo zneprístupňovať a v širšom chápaní vykonávať autoritu. Dávid ako kráľ v Izraeli bol svojho času vo všetkom najvyššou autoritou v krajine a takto bol predobrazom Pána Ježiša, zatiaľ čo teraz je konečnou autoritou Ježiš Kristus, ktorý má všetku moc na nebi a na zemi (Matúš 28:18).


Moc a autorita Pána Ježiša sa teraz prejavuje vo všetkých smeroch. V prvom rade je to vláda a moc nad smrťou a životom. Keď Pán Ježiš raz dá niekomu večný život, nikto s tým už nemôže nič urobiť. Je to konečné rozhodnutie. Diabol a ani nikto iný to už nemôže zmeniť. Rovnako tak to bude aj s verdiktom večného zatratenia (Zjavenie 20:11-20). Ďalší rozmer vidíme skonkretizovaný v odkaze pre zbor vo Filadelfii. Z obrazu kľúča, čo otvára a zatvára, majú všetci prijať povzbudenie.


V kresťanskom živote niekedy nastávajú ťažké situácie. Prechádzame cez nepríjemné udalosti či stojíme pred závažnými rozhodnutiami. Jeden dávny kresťanský princíp odvodený z tohto, ale aj iných veršov, hovorí: Hľadaj, všímaj si, premodlievaj, či to nové miesto, kde ideš pôsobiť, kde sa máš presťahovať, tá nová práca, do ktorej chceš nastúpiť, vnímaš ako to, k čomu ti Boh otvoril dvere.


Otvoril mi dvere? Dobrá otázka a dobrý princíp, no to ešte neznamená, že ma tam neočakávajú žiadne ťažkosti, boje či skúšky. Život s Bohom nie je nejaká prechádzka ružovým sadom, a to ani vtedy, keď nám Boh otvára dvere a prichystal nejakú ďalšiu životnú etapu. Pritom je veľký rozdiel medzi „Boh mi pripravil miesto a príležitosť“ a „ja chcem, ja chcem, ja chcem a ja to musím mať“. Povzbudenie napísané v 7. verši je v každom prípade veľké.


Čo sa deje v zbore vo Filadelfii?

„Znám tvoje skutky. Hľa, dal som pred tebou otvorené dvere, a nikto ich nemôže zavrieť, lebo máš malú moc a ostríhal si moje slovo a nezaprel si môjho mena.“ (verš 8). V odkazoch opakovane čítame: „Poznám tvoje skutky, poznám tvoje kráčanie, poznám…“ Je im oznámené aj to, čo je pred nimi: „Hľa, dávam zo synagógy satanovej niektorých z tých, ktorí hovoria o sebe, že sú Židmi, a nie sú, ale luhajú: hľa spôsobím to, aby prišli a klaňali sa pred tvojimi nohami a poznali, že som si ťa ja zamiloval.“ (verš 9). Podľa všetkého pre zbor vo Filadelfii bude hlavnou príležitosťou, ktorú im Pán pripravuje, aby svedčili a oznamovali Božie slovo, a to aj napriek tomu, že z ľudského pohľadu majú malú moc (verš 8).


Verš 9 je podobný tomu, čo sme už skôr zachytili v odkaze do Smyrny. Toto je už druhá zmienka o tom, že v okolitých mestách prakticky všade boli zhromaždenia židovského ľudu. Mali výnimku od rímskeho cisára a nemuseli sa pod hrozbou meča a veľkých utrpení zúčastňovať na rôznej modloslužbe, ktorá sa diala prakticky na všetkých územiach podmanených Rímom.


V oblastiach, ktoré obsadil Rím, sa pomerne rýchlo postavili sochy cisárov a rôzne chrámy a nastúpila modloslužba cisára a rímskeho božstva v koexistencii s miestnym náboženstvom. Židia boli známi tým, že sa tvrdo bránili tomuto vplyvu – a Rím ich do veľkej miery aj toleroval. Židia mali v mestách synagógy a žili si viac-menej vlastný náboženský život. Od nich jediných sa neočakávalo, že sa budú zúčastňovať na rôznych obradoch a ceremóniách vlastných Rímskemu cisárstvu.


No aj v týchto náročných podmienkach sa ľudia obracali ku Kristovi vierou v evanjelium. Keď to boli veriaci zo Židov, tak po obrátení stáli pred skutočnosťou, že keď opustia svoje židovské prostredie, budú čeliť veľkému spoločenskému tlaku, lebo tá výnimka pre nich prestávala platiť.


Židovská synagóga mala snahu zbaviť sa obráteného Žida, čo nám vysvetľuje, odkiaľ povstával ten jav, ktorý opisuje list Židom. Celá myšlienka listu Židom je o veľkom pokušení – v dôsledku obrovského tlaku na život v 1. storočí v Rímskej ríši – vrátiť sa naspäť do bezpečia židovstva, do synagógy, pretože tam, z telesného, zemského pohľadu, bolo relatívne bezpečie. Preto Pán Ježiš akoby zborom v Smyrne a Filadelfii hovoril, že „v zápase o vernosť očakávam od vás, učeníkov, že sa nedáte stiahnuť do zdanlivej ochrany židovskej synagógy, že budete verní aj naďalej preto, lebo ja vám dávam väčší sľub: Toho, kto víťazí, učiním stĺpom v chráme svojho Boha…“ (verš 12).


Spojitosť s chrámom vo verši 12 je zaujímavá. Chrám v Jeruzaleme na konci 1. storočia už nestojí. Je zničený. Židia majú už len synagógy. No tu, v Kristovom odkaze cirkvi, znie sľub: „Toho, kto víťazí vo viere v evanjeliu, ja učiním stĺpom v chráme svojho Boha Otca. Len taký človek sa stane trvalou súčasťou Božieho ľudu a nie ten, kto chodí do synagógy.“ Keď spojíme tento 9. verš s veršami ako Ján 8:44 a Rímskym 2:28-29, uvidíme medzi nimi súvislosť a porozumieme, prečo je v Zjavení Jána dvakrát použitý veľmi ostrý výraz „satanova synagóga“.


Kto je Boží ľud Novej zmluvy? Kto prináleží Bohu odvtedy, odkedy prišiel Pán Ježiš? Povieme: „Každý obrátený Žid s obrezaným srdcom a každý obrátený pohan s tým istým požehnaním obrezaného srdca, Svätého Ducha, premenenej mysle, a takto jedni s druhými duchovne rovnocenní, rovnako cez Krista spasení – tí sú Boží ľud Novej zmluvy.“


Vo svetle reality, ktorú nastolili smrť a vzkriesenie Pána Ježiša Krista a ktorá sa evanjeliom zvestuje, je potrebný nový spôsob myslenia. Evanjelium spasenia z milosti jedine skrze vieru v Ježiša Krista a nie zo skutkov, to je dobrá správa rovnako pre Židov, ako aj pre pohanov. Ním je daná nová cesta a nové myslenie. Starý spôsob myslenia bol: My sme Židia – a to postačuje. Spasiteľ zatiaľ neprišiel a my máme Mojžišov zákon a k Bohu ideme svojou cestou zachovávania zákona. Tento (starý) spôsob myslenia je v Zjavení Jána nazvaný satanovou synagógou. To je odkaz a zmysel verša 9.


Boží ľud Novej zmluvy je len jeden. Je zložený z obrátených Židov a z obrátených pohanov. Táto pravda je prítomná na konci 9. verša: „aby prišli a klaňali sa pred tvojimi nohami a poznali…“ a vo výraze „som si ťa zamiloval“. Nie je v ňom reč o filadelfskom Židovi, ale o obrátenom Židovi (a zároveň i o obrátenom pohanovi). O tom, ktorý musel vyjsť zo synagógy a opustiť jej bezpečnosť.


Pokračujeme veršom „Preto, že si ostríhal slovo mojej trpezlivosti, i ja budem teba ostríhať (a vytrhnem ťa) z hodiny pokušenia, ktorá príde na celý svet skúsiť tých, ktorí bývajú na zemi (verš 10; slová v zátvorke sú v preklade prof. Roháčka v kurzíve, čo znamená, že sú do textu vložené prekladateľom pre lepšie pochopenie zmyslu, ale nie sú v pôvodnom texte – poznámka autora). Hlavná myšlienka sa dá parafrázovať takto – tak ako si ty bdel v trpezlivosti nad každým mojím slovom, tak i na nad tebou budem bdieť a uchránim ťa, keď prídu hrozné veci a zvody na tento svet. Pán Ježiš teda chce, aby sme za nič na svete necúvli a neprestali sa držať jeho slova a jeho sľubov a vo vernosti a v poslušnosti a trpezlivosti vyčkali jeho príchod. Pripomenieme si verš „A čo by Boh nepomstil svojich vyvolených, ktorí volajú k nemu dňom i nocou, hoc aj pri nich zhovieva?“ (Lukáš 18:7). Aké tajomstvo o modlitebníkovi je v tomto verši odkryté? Je to odkaz na trpezlivosť. Vo verši Zjavenie 13:10 sa píše o trpezlivosti a viere svätých a rovnaký odkaz zanechal i apoštol Jakub v Jakubovi 5:7-8.


Konštrukcia pôvodného gréckeho textu vo verši 10 poukazuje na to, že učeníci budú ustrážení, aby nepodľahli pokušeniu, ktoré príde v nejakej chvíli na celý svet. Celý svet bude zvádzaný do modlárstva, rúhania a do stále väčšej rebélie proti Bohu. V Zjavení Jána sa opakuje myšlienka, že ľudia nečinili pokánie, ale sa rúhali Bohu. Hodina pokušenia príde na celý svet a s ňou aj záverečné volanie k pokániu. Bude to posledná možnosť zmieriť sa s Bohom. Ale v tejto hodine skúšky celý svet premárni svoju poslednú príležitosť, ktorá mu bude daná, a zvolí si zvod a klam. A tento verš hovorí o tom, že Boh ochráni svojich, tých, ktorí mu patria, aby neboli odsúdení spolu so svetom a vytrvali ako ľudia spasiteľnej viery až do konca. Presne o tom hovorí Pán Ježiš v Marekovi 13:22 „Lebo povstanú falošní kristovia a falošní proroci a budú činiť divy a zázraky, aby zviedli, ak by bolo možné, aj vyvolených.“


Sľub z 10. verša je cenný a dôležitý, lebo hovorí o tom, že v ťažkej hodine skúšky Pán ustráži svojich. Pokušenie a zvod budú veľké a ako to zvládneme, keď sme slabí? Jediné, čo v tejto situácii máme, o čo sa môžeme oprieť a na čo sa spoľahnúť, je sľub Božieho slova, že nás Pán Ježiš ochráni, ustráži a bude s nami až do konca. Ako sa na túto situáciu, keď príde súženie, máme pripraviť my? Je len jedna biblická príprava – zachovávať a dodržiavať Kristovo slovo a to denno-denne. Len takto budeme pripravení čeliť tomu, čo príde: „… Drž to, čo máš, aby nikto nevzal tvojej koruny!“ (verš 11).


Konečnú autoritu nad okolnosťami má vždy Pán Ježiš, a preto odkazuje: „Zachovávaj moje slovo a vyplnia sa ti moje sľuby.“ Našu povinnosť i Kristov sľub krásne zhŕňajú záverečné dva verše:


Hľa, prídem rýchle. Drž to, čo máš, aby nikto nevzal tvojej koruny!

Toho, kto víťazí, učiním stĺpom v chráme svojho Boha, a von nevyjde viacej nikdy,

a napíšem na neho meno mesta svojho Boha, toho nového Jeruzalema,

ktorý zostupuje z neba od môjho Boha, i svoje nové meno.

Zjavenie 3:11-12




 

Ďalšie články od tohto autora