Preto je podobné nebeské kráľovstvo človeku kráľovi, ktorý sa chcel porátať so svojimi sluhami.

Matúš 18:23

(ukážky z článku)

Ilustratívne príbehy, ktoré Pán Ježiš Kristus rozprával pred takmer 2000 rokmi, keď žil, konal a pôsobil na tejto zemi, sa stali známe pod názvom podobenstvá. Tak ich pomenoval sám Pán Ježiš, tak ich pomenovávajú aj pisatelia evanjelií a tak ich označovali aj učeníci Pána Ježiša. V tomto článku sa budeme venovať podobenstvu, ktoré je známe pod názvom: Podobenstvo o nespravodlivom sluhovi, alebo v preklade prof. Roháčka: Kráľ, ktorý sa ráta so svojimi sluhami. Toto podobenstvo by sa mohlo volať aj takto: Podobenstvo o človeku, ktorý nechcel dať iným to, čo chcel pre seba.

Keď Pán Ježiš rozprával podobenstvá, svojich poslucháčov šokoval a hlboko zasiahol. Veľakrát boli otrasení a intenzívne reagovali na to, čo počuli, lebo sa ich to bezprostredne dotýkalo, ako to vidíme na ich reakciách,  zaznamenaných v evanjeliách. Jeho poslucháči intenzívne reagovali na to, čo počuli. Môžeme smelo predpokladať, že tomu tak bolo aj u tohto podobenstva – o chvíľu uvidíme, aké šokujúce prvky v sebe obsahuje. Často sa stáva, že keď niečo viackrát prečítame a príbeh nám je už dobre známy, naša pozornosť je znížená a nenachádzame v ňom už nič zvláštne. Stal sa pre nás familiárne známym. Pri štúdiu biblického textu takáto situácia môže byť zradou, lebo od familiárnych vecí očakávame už len niečo bežné, niečo všedné, a to môže byť dôvod, prečo sa potom v texte strácame. Pozrime sa na toto podobenstvo nanovo, s čerstvým prístupom, a skúsme prežiť a zažiť niečo z toho, čo podobenstvo pre poslucháčov znamenalo vtedy, keď ho Pán Ježiš rozprával a cezeň vyučoval.

V Evanjeliu podľa Matúša je toto podobenstvo zaznamenané v 18. kapitole vo veršoch 23 až 35. V texte sa nachádza niekoľko kľúčových detailov a na ne zaostríme svoju pozornosť. Pozrieme sa na to, čo tomuto podobenstvu dáva tú zvláštnu chuť, atmosféru a špecifickosť.

Čísla a jednotky

Prvý detail sú čísla a jednotky spomenuté v texte, napríklad vo verši 24 čítame: „…  bol dlžen desať tisíc hrivien“.

Prvá lekcia podobenstva: Postava a charakter kráľa

V tomto podobenstve máme obraz kráľa a sluhov (prvý sluha, druhý sluha, spolusluhovia).  Som presvedčený, že v tomto podobenstve sa nachádzajú prinajmenšom tri duchovné poučenia, tri skutočnosti, ktoré platia o vzťahu medzi Bohom a človekom. To je jednoduchšia a ľahšia časť tohto podobenstva. O chvíľu sa potom pozrieme na to, čo je v ňom komplikovanejšie.

Prvé poučenie podobenstva je vo veršoch 23 až 27 a mohli by sme ho nazvať: Veľkosť kráľovej vľúdnosti (alebo dobroty či veľkorysosti). 

Druhá lekcia podobenstva: Charakter sluhov

Druhé poučenie podobenstva je, že pohrdnutie takouto milosťou, akú sme videli v prvom poučení, je absurdné a rovnako šokujúce ako samotná milosť. To je druhý šok a druhý vrchol tohto podobenstva.

Tretia lekcia podobenstva: Kráľova prísnosť

Pán Ježiš uzavrie rozprávanie tým, že odtají všetky postavy v podobenstve a otvorene uvedie, o čom toto podobenstvo je, keď poslucháčom vraví: „… keď neodpustíte každý jeden svojmu bratovi, zo srdca ich previnenie“. Tým hovorí, že podobenstvo je o odpúšťaní, ktoré sa deje jednak medzi Nebeským Otcom a ľuďmi a jednak medzi ľuďmi navzájom, konkrétne medzi bratmi, lebo takto je tu užšie vymedzená táto medziľudská rovina.

Z tohto záveru vznikajú štyri dôležité otázky:

1. Na aký druh súdu sa myslí vo veršoch 34 a 35?

2. Stále je tu ale problém a otázka: Je Božie odpustenie závislé na mojom odpustení (verš 35)? 

3. Učí naše podobenstvo, že človek môže naozaj prijať odpustenie, naozaj dostať nové srdce a potom to všetko stratiť preto, že v nejakom bode života zaváha s odpustením svojmu blížnemu?

Naše odpúšťanie je ovocím spasenia a nového života v Kristovi. Ale ak môj život je principiálne charakterizovaný neodpúšťaním, krutosťou a zatvrdzovaním si srdca, spochybňuje to moje ústne vyznanie viery a nemôžem očakávať, že v posledný deň bude verejne potvrdené odpustenie či ospravedlnenie, o ktorom si myslím, že som ho od Boha dostal (Mat 12:37).

Občas medzi kresťanmi počuť, že keď aj nie evanjeliá, tak verše Efezským 4:32 a Kolosenským3:13 učia automatické odpúšťanie. Než na to odpovieme, tu je ich presné znenie:

Efezským 4:32 „Ale si buďte navzájom naproti sebe dobrotiví, ľútostiví, odpúšťajúci si, ako aj Boh v Kristu odpustil vám“.

Kolosenským 3:13 „znášajúc jeden druhého a odpúšťajúc si, keby mal niekto na niekoho žalobu, ako aj Kristus odpustil vám, tak aj vy“.

Nezmierlivosť môže mať dva rozmery:

1. Principiálne si nepriať v nejakej veci zmierenie a namiesto toho v sebe napr. rozpaľovať nevraživé pocity.

2. Odmietať zmierenie dokonca i vtedy, keď strana, ktorá sa previnila, prichádza s úprimným pokáním a prosbou o zmierenie a odpustenie.

Záverečné poučenie: Podobenstvo O nespravodlivom sluhovi je bohaté na obsah i poučenia. Učí nás o nevyčísliteľnej veľkosti nášho dlhu voči svätému Bohu, nášmu Stvoriteľovi. Učí nás ďalej o šokujúcej Božej milosti, ktorá dokáže odpustiť i takú veľkú vinu, aká charakterizuje každého jedného z nás. Učí nás tiež, aký vážny trest čaká každého, kto pohrdne touto milosťou a nenájde v nej ani odpustenie, ani premenu srdca. Videli sme tiež, že skutočný Boh je dobrý i prísny, Boh inej definície je len vymyslená modla. Tak isto nás toto podobenstvo učí, ako zásadne, a ako vážne Boh trvá na tom, aby tí, ktorí ho nasledujú, tí, ktorí mu patria, boli tí, ktorí budú ochotní odpúšťať iným. Boh chce, aby to, čo On koná v nebi voči nám, sa odrážalo v našom konaní tu na zemi voči iným. Nič iné nie je pravé učeníctvo, žiadny iný sluha nebude nakoniec verejne potvrdený ako dobrý.