aktuality

Svoje dobrovoľné finančné príspevky

a dary môžete posielať na číslo účtu:

SK08 0200 0000 0024 8691 6455.

Ďakujeme.

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag03z.jpg
Boží plán: Človek milujúci dobro PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   
Tým cieľom sa aj vždycky modlíme za vás, že by vás náš Boh učinil hodnými toho povolania a naplnil každou záľubou na dobrotivosti a skutkom viery v moci
2. Tesalonickým 1:11


Apoštol Pavol na svojej druhej misijnej ceste navštívil Tesaloniky a zvestoval Krista ako Pána a Kráľa. Obrátili sa mnohí židia a mnohí pohania. Pretože hrozili veľké násilnosti a veľké prenasledovania proti učeníkom, tak Pavol rýchlo opúšťa mesto. V Tesalonikách je zhruba len tri týždne. Krátko nato im píše dva listy. Doplňuje tým svoju prvotnú osobnú službu. Zápasí o to, aby Tesaloničania ďalej duchovne rástli.

List Tesalonickým je napísaný cirkevnému zboru, ktorý je uprostred veľkého prenasledovania a súženia. Je napísaný kresťanom, ktorí trpia veľké príkoria a protivenstvá najmä od tých, ktorí sú veľmi nepriateľsky naladení pravde o Mesiášovi, o Ježišovi Kristovi (Skutky 17:1-14).

Pavol má na srdci niečo, čo Tesaloničania teraz najviac potrebujú, čo je štartovacím miestom pre každý správny život v Kristu a to je to, čo je uvedené vo verši 11: „aby vás náš Boh ... naplnil každou záľubou na dobrotivosti...“. Pavol mohol napísať, že sa modlí za nich, aby vydržali v súžení, aby ani v tejto situácii neprestali vydávať svedectvo, evanjelizovať, a pod. To všetko by boli dobré a správne modlitby. Je však niečo hlbšie, čo človek potrebuje, aby mohol žiť život viery. To hlbšie je vyjadrené slovami: „naplnil každou záľubou na dobrotivosti“.

To, za čo sa Pavol modlí, by som podľa významu slov stojacich v 11.verši v pôvodnom gréckom texte vyjadril takto: „Modlím sa, aby ste milovali dobro, chceli dobro, túžili po dobrom, mali potešenie a radosť z dobra, rozhodovali sa pre dobro, vyberali si dobro, aby ste dobro mali za životný cieľ, a to vo všetkých rozmeroch života“. Odteraz až do konca tohto článku bude slovo „záľuba“ zohrávať kľúčovú úlohu. Záľuba na dobrotivosti (alebo záľuba v dobrom alebo tiež milovanie dobra) je stav, kedy centrum životných záujmov alebo plánov smeruje k tomu, k čomu smeruje Boží plán. Človek zaľúbený do pravého dobra je najhlbším vyjadrením Božieho plánu pre človeka.

V bohatom myšlienkovom obsahu 1. kapitoly 2. listu Tesalonickým budeme hovoriť o tejto záľube, ale i o prostriedkoch – rozhodujúce je pochopiť, ako spolu súvisia a kde je medzi nimi rozdiel. Záľuba a prostriedky nie je totiž to isté, a o to práve Pavlovi v našom verši ide.

Prostriedky v Biblii, cez ktoré kresťan rastie:

Čítanie Biblie, učenie sa biblických veršov naspamäť – to je konkrétny postoj, činnosť, metóda, prostriedok duchovného rastu, ktorú dal Boh. Záľubu v tomto prostriedku bude mať ten, kto sa roztúžil celou svojou bytosťou, ten, kto je presvedčený, že je to dobré, že duchovný rast je pre neho dobrom. Už to nevníma len rozumom, nie je to pre neho len teoretická poučka, ktorú počul a naučil sa v zbore, ale už si vo svojom živote vie usporiadať veci, lebo ho pudí túžba konať dobro.

Ďalšie príklady prostriedkov kresťanovho duchovného rastu: modlitba – osobná i spoločná, počúvanie Slova Božieho a oslava Boha v spoločnom zhromaždení, umŕtvovanie hriechu, pôst a sebadisciplína, vydávanie svedectva a evanjelizácia, znášanie ťažkostí, prekážok a utrpenia, čítanie dobrých kresťanských kníh, obhajoba viery.

To, čo je pritom nevyhnutné zdôrazniť je, že človek, ktorý má prostriedky, ale nemá záľubu, je odsúdený na neúspech. Platí to ako v bežnom živote vo svete, tak aj v živote kresťana. Môžem mať všetky prostriedky k dispozícii a poruke, môžem mať Bibliu, môžem mať čas, môžem mať zdravie, môžem mať rodinu, môžem mať zbor a predsa, keď ma Boh nenaplnil záľubou na dobrotivosti a ja som nehľadal naplnenie v tejto záľube, prostriedky mi nepomôžu na duchovný rast. Niečo radikálne sa musí stať s ľudskou dušou. Boh nás musí pohnúť ďalej, preč z miesta váhania a pokyvkávania na miesto, kde mám záľubu, t. j. najhlbšie životné presvedčenie, že toto je naozaj dobré, že toto je správne.

Boh nás stvoril s obrovským množstvom unikátnych schopností. Dal nám vonkajšie schopnosti: ruky, nohy, oči atď., a množstvo vnútorných schopností. Rozoznávame také veci ako krásu, dobro, spravodlivosť, máme pocity, túžby, schopnosť milovať i nenávidieť. Hľadáme niečo pekné v živote. Niečo, čo nás uspokojí, niečo, čo nás nasýti. Čo s tým však urobil hriech?

Tragédia hriechu je v tom, že človek hľadá uspokojenie a naplnenie života v niečom inom, ako je láska k Bohu. Každý človek má niečo na prvom mieste; a to, čo má na prvom mieste, na tom sa zúčastňuje celá jeho bytosť. Toto chcem, toto milujem, toto hľadám, toto si vyberám - a toto, tento cieľ, robí a určuje identitu človeka.

Čo bežne dávajú ľudia na prvé miesto? Napríklad: seba. Seba si niekto dal na prvé miesto a od tej chvíle sa mu všetko krúti okolo neho, okolo jeho ja. Keď moje ja je na prvom mieste, tak potom som sebecký, egocentrický človek a taký aj som vo svojej podstate - to je moja identita. Súčasťou kresťanského rastu bude i opakované zisťovanie a skúmanie, nakoľko sú tieto zlé veci ešte stále vo mne. Spasenie a život s Kristom znamená dostávať sa nanovo preč z takéhoto stavu.

Čo ešte si ľudia bežne dávajú na prvé miesto? Prácu, peniaze, auto, dom, cestovanie, zábavu, šport, zdravie, kariéru, ľudskú slávu a mnohé iné. Všetky moje túžby ma hýbu a vedú k dosiahnutiu toho, čo som si dal na prvé miesto - to nás rozpaľuje a robíme všetko preto, aby sme to dosiahli. Preto ľudia robia a dokážu až neskutočné veci. Poobjavovali všeličo v prírode, vystúpili na najvyššie vrchy a urobili veľa iného. Ľudia pôjdu a pôjdu za svojím cieľom, lebo ho majú pred sebou a na prvom mieste a všetko sa im krúti okolo ich cieľa, všetky ostatné činnosti prispôsobujú svojmu cieľu a k jeho dosiahnutiu.

Kto potom v tomto zmysle bude kresťan? Kresťan je ten, kto dal Boha na prvé miesto ako najvyššie dobro. Z toho potom pramení aj to, že všetko, čo Boh nazýva dobro, kresťan prijíma za svoj plán a cieľ a rozhoduje si to zamilovať na celý život. Nestačí, že som ako kresťan objavil, že ovocie Ducha je dobré. Nestačí, že som ako kresťan objavil, že sa mám zdržiavať smilstva a nešpiniť si týmto hriechom telo. Nestačí, že som ako kresťan objavil ako teóriu, ako poučku, že nemôžem súčasne milovať Boha a aj svet. Nestačí, že som ako kresťan objavil, že treba čítať Bibliu. Teraz ako kresťan potrebujem milovať ako najväčšie dobro duchovného rastu, že čítam Bibliu, študujem ju a skúmam. Že som si zamiloval ako najväčšie dobro život bez smilstva, atď. Kým to nielen že neobjavím, ale ešte aj neprijmem za svoju bytostnú a centrálnu pravdu, tak budem žiť v telesnosti, lebo to bude pre mňa len vonkajší zákon, ktorý bude nado mnou panovať ako poučka.

Môžem poznať všetky nariadenia a ustanovenia Nového zákona, môžem vedieť, čo Boh hovorí o modlitbe (...neprestajne sa modlite...), kým som si modlitbu nezamiloval, že modlitba je dobro, ktoré dal Boh – tak budem v živote hľadať iné veci, lebo pôjdem za svojou láskou, za tým, čo som si zamiloval podľa svojich predstáv. Preto je v Písme toľko toho o láske a o (vnútornom) obľúbení si, o roztúžení sa za niečím dobrým. Nestačí mi vedieť, že manželstvo stvoril a ustanovil Boh a nemáme sa rozvádzať. Keď si nezamilujem manželstvo ako osobné dobro a požehnanie, ktoré mi ako dobro dal Boh a som v ňom, tak idem do katastrofy. Tým musím začať a aj žiť svoj kresťanský život: zaľúbiť sa do toho, čo Boh označuje ako dobré. Už to nemôže byť pre mňa vonkajší zákon, poučka, ktorá ma bude zvonku ovládať, ale ja som si to zamiloval ako správne, ako dobré.

Preto sa Pavol modlí za Tesalonických, aby ich Boh naplnil záľubou na dobrotivosti. Samozrejme ja sám sa tým nemôžem naplniť. To je to, prečo som taký závislý na Božej milosti. To je práve to, že potrebujem Božieho Ducha. To je práve to, že vo mne to môže urobiť len Boh a je to milosť a zázrak v mojom živote. My sa otvárame pre tento zázrak, prichádzame k Bohu a necháme sa naplňovať záľubou na dobrotivosti, lebo som už unavený tým životom, ktorý som žil doteraz. Možno unavený aj tým životom, ktorý žijem teraz ako kresťan. Musím prísť na miesto a povedať si: Nejde to bez Božej lásky, už som to zistil. Pretože nemilujem modlitbu, tak sa nemodlím. Pretože nemilujem Písmo, tak ho nečítam a nestačí mi vedieť a veriť, že čítanie Písma je správne. Keď nemám v týchto veciach záľubu, tak všetko je potom pre mňa len modlárstvom. Môžem byť svojimi ústami kresťan, ale svojimi túžbami najväčší modlár a pokrytec vo svojom meste. Pritom ľudia zo sveta sú aspoň otvorení a úprimní. Oni otvorene povedia, že žijú pre seba, pre úspech, pre prácu, pre tamto alebo toto. Ale ja to nepoviem, lebo som sa už naučil odpovedať, čo je správne z pohľadu Písma.

Všimnite si, ako Písmo dôrazne prízvukuje záľubu, zaľúbenosť, lásku aj v 1. liste Korintským v 13. kapitole. Čo tam Pavol vysvetľuje a učí? Všimnite si, že v skutočnosti učí, že bez lásky nemajú prostriedky kresťanského života hodnotu. Záľuba z 2. Tes 1:11 tu zodpovedá láske a prostriedky sú v tomto prípade duchovné dary: „Keby som hovoril ľudskými jazyky aj anjelskými, a keby som nemal lásky, bol by som cvendžiacim kovom alebo zvučiacim zvonom. A keby som mal proroctvo a vedel všetky tajomstvá a mal každú vedomosť a keby som mal akúkoľvek vieru, takže by som vrchy prenášal a lásky keby som nemal, nič nie som. A keby som vynaložil na dobročinnosť všetko svoje imanie a keby som vydal svoje telo, aby som bol upálený, a lásky keby som nemal, nič mi to neprospieva“, 1. Korintským 13:1-3. Čiže, keby som mal prostriedky, ale nemal lásku, nič nie som, nič to nie je. Preto rozlišujeme záľubu (či lásku) a prostriedky.

Keď mám prostriedky, ale nemám záľubu na dobrotivosti, alebo nemám lásku, som len prázdny obal, som niečo vonkajšie, ale nestal som sa tým, kým mám byť. Nerobím skutočne to, čo Boh odo mňa chce. Tam, kde človek nie je rozpálený pre dobro, pre bratskú lásku, pre Boha a pre jeho plán, tam, kde nie je vášnivé odhodlanie ísť za skutočným dobrom, za Jeho dobrom, potom sa z tohto všetkého stalo len predstavenie. Robíme len vonkajšie úkony, aktivity, ktoré uspokoja len zmysly, len ľudskú zvedavosť. Bez lásky sú to len bezcenné cvičenia, lebo som si nezamiloval dobro. Potom sme len málo odlišní od ľudí zo sveta, lebo aj oni to môžu robiť. Vo svojom svedomí vedia, čo je dobré a občas sa aj rozhodnú robiť dobro (Rímskym 2:14-16), ale to ich neospravedlní pred Bohom a neurobí ich to tým, čo Boh nakoniec prijme, pretože im chýba najzákladnejšia zložka: láska k Bohu cez evanjelium, cez Pána Ježiša Krista. Jadrom kresťanovej vízie je zamilovať si to, čo je dobré, správne a spravodlivé podľa Božích mierok. Mať lásku a záľubu, lebo v tomto kresťania najviac stroskotávajú.

Príkladom toho, ako je prostriedok neúčinný bez záľuby dobrotivosti, môže byť modlitba. Na zhromaždení môžeme veľa hovoriť a počúvať o modlitbe, môžeme si k tomu zavolať najlepších kazateľov a aj napriek tomu môžeme prísť domov a nebudeme sa modliť. Kým sme si modlitbu nezamilovali, nebudeme sa modliť. Iným príkladom toho, ako absencia záľuby ničí inak pekné a dobré veci, sú: manželstvo, škola, cudzie jazyky, osobné zvyky a pod.

Manželstvo. Prečo sa ľudia rozvádzajú? Prečo sa dokonca kresťania rozvádzajú? Akokoľvek je to boľavé, medzi kresťanmi existujú rozvody. A keď sa aj nerozvedú, existujú krízy, ktoré sú na hranici rozvodov. Existuje nevera medzi kresťanskými manželmi a existujú príšerné veci, o ktorých sa verejne nehovorí. V čom to je, že aj napriek tomu, že manželstvo je dobré a je Božím darom človeku, že sa ľudia nakoniec rozvedú? Moja odpoveď: Chýba im presvedčenie a osobné uistenie, že manželstvo je dobré a krásne a treba v ňom zotrvať. Samozrejme, že je možné, že láska príde do krízy. To nijako nepopieram. Teraz mi ide o to, že si manželstvo nezamilovali ako ohromnú inštitúciu, ako pravé dobro. Nemajú v ňom záľubu. Nevidia, že je to dobro. A všetky krízy, ktoré máme v manželstve, nejako súvisia s tým, že si začneme myslieť, že niečo iné je pre mňa dobré. A hneď prichádza kríza, prichádza bolesť, pretože už nemáme základňu, z ktorej môžeme pri našich činoch vychádzať. Už nemáme v sebe odhodlanie zniesť všetko ťažké a všetko náročné, čo prichádza s manželstvom. To náročné dokážeme zvládnuť len vtedy, keď si manželstvo zamilujeme ako dobro, ktoré nám dal sám Boh a že On za ním stojí. Manželstvo je prostriedok a bez záľuby na dobrotivosti nefunguje.

Vzdelávanie a školy. V Kalifornii, čo je najbohatší štát v USA, ktorý je preplnený hojnosťou, bohatstvom a modernými technológiami, 40% študentov neukončí strednú školu. Majú školy, učiteľov, počítače, majú krásnu prírodu, dobré počasie, blahobyt, hojnosť, akú má málokto na tomto svete, majú to zadarmo a aj napriek tomu nedokážu ukončiť strednú školu. Prečo? Pretože im chýba záľuba na vzdelávaní, chýba im presvedčenie, že je dobré niečo sa naučiť a naučiť sa to poriadne. Zobrať zodpovednosť za seba. Naučiť sa dokončiť začaté veci. Naučiť sa konať dobro. A keďže to nedokážu, tak vyhráva ulica, vyhrávajú drogy, vyhráva hudba, vyhráva podsvetie. Vyhráva všetko krátkodobé a chvíľkové. Nedokážu dotiahnuť strednú školu do konca. Nie je to oveľa iné ani na Slovensku. Môže tu byť dobrá inštitúcia, ale keď ľuďom chýba záľuba, nezlomný postoj, že tu ide o dobré, nedokážu veci dotiahnuť do konca.

Cudzí jazyk, učenie sa cudzích jazykov. Prišla doba, a nemáme na výber, že sa učíme cudzie jazyky. Ale koľko ľudí sa ich dokáže poriadne naučiť? Sú veční začiatočníci. Je to preto, že im chýbajú prostriedky a pomôcky? S tým sa nedá súhlasiť, lebo nikdy nebolo toľko pomôcok na vyučovanie ako dnes. Kedy v našej histórii bolo viac škôl, kurzov, kníh, vzdelávacích inštitúcií ako dnes? Ľudia si vedia zahrať internetové hry, prezerať si stránky na internete, najmä mladá generácia, ale to je, zdá sa, celá ich životná záľuba: aspoň trocha sa dnes zabaviť na internete – a to je všetko, čo som si vytýčil, kam dôjdem a aký budem.

Prešiel som učením sa angličtiny a gréčtiny. Jeden zážitok z učenia gréčtiny som si zapamätal na celý život. Mali sme učiteľa gréčtiny, ktorý sa celý život venoval štúdiu cudzích jazykov a v triede sme vedeli, že máme jedného zo špičkových odborníkov v tejto oblasti. Pamätám si na moment, keď jedna spolužiačka študentka sa opýtala: „Pán docent, ako sa tieto ťažké veci máme naučiť?“ Samozrejme že videla, ako ich ovláda on a ako ďaleko sa mu podarilo v tomto smere dostať! Odpovedal jej jednou vetou. Tá veta ma zasiahla ako šíp a na celý život si ju pamätám: „Musíte to milovať“. V jednej vete vysvetlil celú podstatu záľuby v dobrom. Nepovedal nič o prostriedkoch. Nič o knihách, nič o počítačoch, nič o lektoroch, o kurzoch, o metódach – nič také. „Keď sa to chcete naučiť, musíte to milovať“. To bol jeho recept. Všetci sme zmĺkli.

My sa nachádzame presne v takej dobe. Celý svet sa orientuje na prostriedky a klame tým sám seba i nás. Ponúkajú nám prostriedky, ale tie sú k ničomu bez záľuby v dobrom. Na všetko sú prostriedky: na krásu, na zdravý životný štýl, na vzdelanie, na to, i ono, sme zaplavení prostriedkami a treba na ne minúť veľa peňazí, ale ľudia sú práve tak skrachovaní, ako boli aj bez týchto prostriedkov. Nikde sa nepohli ani o krok.

Koľko ľudí si povie, že prestane fajčiť a piť! Nikdy predtým aj na tieto veci nebolo viac prostriedkov ako dnes. Tabletky, odvykacie kúry, psychologické poradenstvo. Je menej alkoholikov a menej sa fajčí? Žiadna štatistika to neukazuje. Je jedno, koľko peňazí sa vynakladá na to, aby tieto prostriedky tu boli. Prejde jeden týždeň alebo mesiac a znova sú tí ľudia v tom a je to ešte horšie ako predtým.

Mali by sme sa z toho poučiť. Je to presne ako s hriechom. Ja ako kresťan môžem prísť do bodu a povedať si: „tohto hriechu mám dosť“, alebo: „dobre, tak s týmto idem prestať“, .... vydržím týždeň, mesiac, a znova sa k tomu vrátim. Bojoval som s niečím možno telesne. Chvíľu vydržím, a znova sa k tomu vrátim, pretože som vsadil na prostriedky a nemal som záľubu. Dokonca môžem mať pre to aj vôľu. Vôľa však stále nie je to isté ako záľuba. Môžem mať vôľu v tom zmysle, že už robím prvé kroky. Zoberiem prostriedky a vôľu, ale keď nemám záľubu v dobrom, nedostanem sa ďaleko.

Písmo nám o našom Pánovi Ježišovi Kristovi hovorí, že Kristus bol taký, aký bol a urobil to, čo urobil, lebo miloval spravodlivosť (Židom 1:9). Prišiel ako človek, ktorý bez jediného životného zaváhania miloval dobro celý život. Čo teda znamená podobať sa Kristovi? To neznamená urobiť len niečo navonok. Podobnosť Kristovi bude, že budeme milovať, ako on miloval a to bude znamením, že jeho Duch žije v nás.

Aj cirkev 21. storočia v mori lákadiel, pokušení a zvodov sveta prežije, ak budú ľudia v nej naplnení každou záľubou na dobrotivosti. Modlime sa, aby nás Boh naplnil touto záľubou na dobrotivosti. A neodkladajme to. Človek milujúci dobro je skutočný Boží plán od stvorenia až po nový Jeruzalem, až po večnosť. V Božom pláne láska k dobru patrí k centrálnym témam toho, čo kresťan v tomto časnom živote má žiť.




Zdieľať |
 

Ďalšie články od tohto autora