Analýza tvrdení o záväznosti používania hebrejského mena Jehošúa ako pomenovania pre Pána Ježiša Krista

 (ukážky z článku)

Prvá časť reakcie (článok „Tézy o Božom mene JHVH…“ str. 12 až 17 ) sa venovala otázke údajnej záväznosti mena JHVH v terajšej ére po Letniciach. Táto druhá časť sa venuje otázke záväznosti mena Jehošúa resp. Ješúa. Pre plný úžitok z tohto článku čitateľom láskavo odporúčame prečítať si najprv článok „Vznešené meno Pána Ježiša Krista“. Správne pochopenie obsahu mena Pán Ježiš Kristus čitateľovi umožní vnímať celú záležitosť  z oveľa vyššieho nadhľadu.

Úvod a vysvetlenie terminológie

1. Veľká časť skupín (nutne ale nie všetky) z hnutia záväznosti mena JHVH prijala aj postoj, že dokonca i nežidovskí kresťania bez ohľadu na svoju národnosť majú napr. namiesto ustáleného slovenského slova „Ježiš“  používať hebrejské meno Jehošúa (uvádzame teda situáciu v prípade Slovákov, rovnaká schéma by platila na akýkoľvek iný jazyk).

2. Popri tomto základnom tvrdení o záväznosti mena Jehošúa existuje paralelné tvrdenie, že namiesto výrazu „Ježiš Kristus“ by sme mali (bez ohľadu na náš rodný jazyk) používať hebrejské Jehošúa ha-Mašiách[i] (to by zodpovedala výrazu „Ježiš Kristus“) či ha-Adón Jehošúa ha-Mašiách (to by zodpovedalo výrazu „Pán Ježiš Kristus“).

3. Z pohľadu našej analýzy je podstatné, že ak raz neexistujú opodstatnené dôvody pre záväznosť mena Jehošúa, potom je týmto samým spochybnená aj celá téza o záväznosti rôznych iných zložených foriem.

4. Ako už bolo uvedené v prvom článku, skupiny záväznosti mena JHVH či Jehošúa si netreba zamieňať s náboženskou spoločnosťou Svedkovia Jehovovi. Zvyčajne sa tieto navzájom výrazne odlišujú, čo do učenia i praxe. Spoločným prvkom býva hlavne otázka záväznosti mena JHVH v nejakej verzii výslovnosti.

5. Pre informovanosť uvádzame, že Náboženská spoločnosť Svedkovia Jehovovi neučí záväznosť hebrejského mena Jehošúa ako pomenovanie Božieho Syna, ale používa rôzne ustálené národné formy, na Slovensku konkrétne meno Ježiš. Druhá vec je, že učenie Svedkov Jehovových o mene Pána Ježiša je celkovo nedostatočné, čo však tento článok bližšie nerieši.

Niektoré záverečné konštatovania

1. Cesta pre slovenských kresťanov nie je volať vteleného Božieho Syna výrazmi Jehošúa ha-Mašiách a podobne. Sme presvedčení, že cesta vpred nie je ani presadzovať výrazy typu „Ježiš ten Pomazaný“, akokoľvek platí, že preklad gréckeho Christós je „pomazaný“). Riešením je vysvetľovať, učiť a publikovať o význame biblických mien, výrazov a titulov a takto pomôcť kresťanom i hľadajúcim správne ich pochopiť a pravdivo veriť.

2. Skupiny záväznosti mena Jehošúa sa dopúšťajú základného omylu v tom, keď namiesto toho, aby sa snažili poslúžiť cirkvi správnym výkladom s cieľom dať porozumenie, presúvajú dôraz na zavedenie správnych výslovností. Je to ešte závažnejšie, kedykoľvek sú tieto spory o výslovnosti a hebrejské mená spojené so snahou v rôznych oblastiach k požidovšťovaniu pohanských veriacich (napr. slávenie židovských sviatkov a podobne).

3. Týmto nespochybňujeme, že kresťanská viera má svoj koreň v izraelskom národe (rozoznávame tiež, že tento národ mal a má a ešte i bude mať jedinečnú funkciu v Božom pláne spasenia a obnovy celého vesmíru), ale tvrdíme, že Boh nezaviazal kresťanov obrátených z pohanských národov, aby žili po židovsky či rozprávali po hebrejsky, a to ani v otázke mien Boha Otca či Božieho Syna či Svätého Ducha.

4. Týmito tvrdeniami neupierame význam toho, aby cirkev bola dôsledne vyučovaná o dejinách izraelského ľudu či o tom, ako nám znalosť rôznych súvislostí (napr. zvyky, hebrejský jazyk s jeho špecifikami, geografické lokality, atď.) pomáhajú lepšie porozumieť učeniu Božieho slova.

5. Chápeme, že kresťania so židovskými koreňmi budú mať istý prirodzený sklon oslovovať Pána Ježiša cez hebrejské výrazy. Je to o to prirodzenejšie, že Židia i v rozptýlení po celom svete mali principiálnu snahu zachovať si schopnosť čítať Písma Starého zákona v hebrejčine.

6. Odmietame ale tvrdenia o záväznosti mena Jehošúa (či rôznych súvisiacich oslovení) pre obrátencov z nežidovského prostredia. Bez ohľadu na to, ako dobre a úprimne to môže byť mienené, je to smutný príklad zavádzania ľudských učení, ktoré nemajú oporu v Písme.

[i] Vo výraze „ha-Mašiách“ zápis „ha“ zodpovedá určitému členu, ako sa používa v hebrejskom jazyku. V hebrejčine je tento člen neodlučiteľne spojený so slovom, ktoré bližšie určuje, čo vyjadrujeme použitím znaku spojovníka „-“.

[ii] Citované v rozhovore Justina Taylora s Dr. Petrom J. Gentrym, ktorý bol publikovaný na internete na adrese http://thegospelcoalition.org/blogs/justintaylor/2008/06/06/interview-with-peter-gentry-on/. Dátum prístupu: 31.10.2011