aktuality

Svoje pripomienky, postrehy, odkazy, články, svedectvá nám zasielajte prostredníctvom kontaktného formulára.

Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag08z.jpg
Pavlovo obrátenie PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   


A tu na poludnie, na ceste som videl, ó, kráľu, z neba nad jasnosť slnka jasnejšie svetlo,

ktoré razom obkľúčilo mňa i tých, ktorí išli so mnou.

A keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi vravel hebrejským nárečím:

Saule, Saule, prečo ma prenasleduješ? Tvrdo ti bude proti ostňu sa vzpečovať.

A ja som povedal: Kto si, Pane? A Pán povedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.

Ale vstaň a postav sa na svoje nohy, lebo nato som sa ti ukázal,

aby som si ťa zvolil za služobníka a za svedka i toho, čo si videl, i toho, pre čo sa ti ešte ukážem

vytrhujúc ťa z rúk izraelského ľudu a z moci pohanov, ku ktorým ťa ja teraz posielam,

aby si otvoril ich oči, aby sa obrátili od tmy k svetlu a od moci satana k Bohu,

aby dostali odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou, vierou vo mňa.

A preto, kráľu Agrippa, nebol som neposlušný nebeskému videniu;

Skutky 26:13-19



O obrátení Saula z Tarzu (následne ho poznáme hlavne pod menom - Pavel ako apoštol Ježiša Krista) hovorí kniha Skutkov vo viacerých kapitolách, ale hlavne v kapitole 9, 22 a 26. Pavol svedčil pri rôznych príležitostiach a zároveň opäť a opäť vysvetľuje svoje obrátenie. Dokonca sa zdá, že v Biblii najviac opakované svedectvo o obrátení je Pavlovo svedectvo.



Úvod


Pavlovo svedectvo v 26. kapitole knihy Skutkov pred kráľom Agripom sa udeje ako súčasť Pavlovej cesty do Ríma. Pavol tu stojí pred Agripom ako väzeň a je vypočúvaný.


Pavlovo uväznenie začalo jeho príchodom do Jeruzalema, kam prináša milodary od veriacich z Ázie (tento výraz v Biblii označuje západnú časť dnešného Turecka). V Jeruzaleme bol hlad a cirkvi v Ázii urobili pre bratov zbierku. Pavlovi sa podarí doraziť so zbierkou až do Jeruzalema. Keď však ide do chrámu, vtedy ho spoznajú niektorí Židia, ktorí sú veľmi nepriateľsky naladení voči evanjeliu, voči pravdám o Kristovi, pravdám o Božej milosti. Rozzúrený zástup chce Pavla zabiť, ale v kritickej chvíli sa objavia rímski vojaci a Pavla dajú do väzenia. Podľa viacerých historikov sa tieto udalosti s Pavlom odohrali v roku 57 a vyvrcholili v roku 60, kedy Pavol prichádza do Ríma.


Z Pavlovho svedectva o obrátení si veriaci – verím, že úplne správne – zobrali vzor. Je to vzor a je tak jasný a silný, že prakticky každý kresťan, každé Božie dieťa má vedieť povedať, vysvetliť a odovzdať ďalším pravdu o tom, ako sa obrátil, ako uveril. Tak ako Pavol, aj my máme byť vždy pripravení vydať svedectvo a porozprávať o tom, ako som žil za starého života, kedy som bol strateným hriešnikom, človekom ďaleko od Boha, od Božej slávy, od Božej dobroty, od Božej milosti, ale potom som spoznal pravdu a našiel som Pána Ježiša Krista.


Nech cesty jednotlivca k Bohu a okolnosti jeho uverenia sú akékoľvek, nakoniec v svedectve o obrátení vždy počuť to, že daný človek spoznal, že je hriešnik, že je dlžný, že je vinný. Rozpoznať, že som stratený a že sám sa zo svojich skutkov nemôžem zachrániť, je vždy veľký a dôležitý bod v živote jednotlivca.


A druhý veľký a dôležitý bod, ktorý vždy počuť v svedectvách o obrátení je, že daný človek sa spoľahol len na Krista, spoľahol sa iba na Pána Ježiša. Už len jemu dôveruje, svoj život vložil do jeho rúk a vie, že jeho smrť stačí, jeho vzkriesenie stačí, jeho spravodlivosť stačí. On má všetko, čo treba na to, aby som sa dostal do neba. Všetko to potrebné je uložené v ňom, v jeho diele, v jeho práci, v jeho utrpeniach, v jeho výkupnej obeti, v jeho smrti na kríži. Viem, milí čitatelia, že mnohí takto svedčíme, takéto svedectvo máme.



Pavlovo svedectvo o jeho obrátení


Trocha chronológie

V chronológiách udalostí opísaných v Novom zákone sa obrátenie Pavla väčšinou kladie do rokov 32 až 34 po Kristovi s tým, že smrť Pána Ježiša je uvádzaná/datovaná do roku 30 n. l. Pavlovi sa Kristus ukázal, zavolal ho, ustanovil za apoštola a zveril mu službu kázať evanjelium asi 3, možno 4 roky po udalostiach opísaných v závere štyroch evanjelií, keď vyvrcholila služba Pána Ježiša, pričom v tom istom roku ukrižovania a vzkriesenia sa tiež udiali udalosti opísané v knihe Skutkov, kedy bol vyliaty Svätý Duch, sformovala sa prvá skupina kresťanov a vznikla cirkev v Jeruzaleme.


V rámci 26-tej kapitoly Skutkov venujeme pozornosť čiastkovým témam toho, ako Pavol opisuje svoje obrátenie, kedy spoznal Pána Ježiša, čo mu Pán Ježiš povedal a ako mu vysvetlil jeho úlohu, jeho poslanie, k čomu Pavla povolal a ustanovil. V tejto kapitole sa nachádza aj to, čo bez váhania nazvem piliere alebo veľké pravdy kresťanstva, ktorých je sedem (pozri článok „Sedem veľkých právd kresťanstva“).


Sledujme Pavlovo rozprávanie v 26-tej kapitole Skutkov od verša 9. Pavol šiel so svojou skupinou do Damašku so splnomocnením od najvyšších kňazov prenasledovať, pochytať a dať do väzenia kresťanov. Vtedy, na ceste počas dňa sa mu Pán Ježiš ukázal ako vzkriesený a oslávený Pán. My niekedy povieme, že sme poznali Krista, Pána Ježiša, že ho vidíme ako kresťania a myslíme tým, že ho vidíme očami viery, vidíme ho opísaného v Písmach ako živého, zjaveného cez slovo Písma a Duch robí toto slovo živým. Takéto vyjadrovanie je úplne v poriadku, lebo vystihuje jedinečnú skúsenosť kresťana, kedy vierou cez Písmo a za pôsobenia Svätého Ducha spoznáva Krista ako živého Pána a Spasiteľa. Pavol však vidí Pána Ježiša ako vzkrieseného a osláveného Pána svojimi vlastnými očami. Vidí ho tak, ako ho my teraz nemôžeme vidieť.


Vo veršoch 14 a 15 čítame: „A keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi vravel hebrejským nárečím: Saule, Saule, prečo ma prenasleduješ? Tvrdo ti bude proti ostňu sa vzpečovať. A ja som povedal: Kto si, Pane? A Pán povedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.“


V tomto momente, tam na ceste do Damašku, končí Pavlov život rebélie, vzbury a samospravodlivosti. Pavol počul veľa o Pánovi Ježišovi od kresťanov, lebo ich vyšetroval, vypočúval a bol napr. pri tom, keď bol kameňovaný Štefan v Jeruzaleme. Teraz všetko, čo počul o kresťanstve, sa zrazu stalo pre neho skutočnosťou a vidí, že to celé je skutočnosť a pravda. Pán Ježiš s ním priamo hovorí: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ“ (verš 15). Od tejto chvíle sa z Pavla stáva krotký, pokorný muž, poslúchajúci Pána. Už ho viac nenachádzame ako zatvrdilého a samospravodlivého človeka, ktorý sa spoliehal len na seba, na svoje skutky, ktorý neváhal ubližovať a robiť zle veriacim v Pána.


Už nie je viac ten, ktorý si myslel, že k Bohu sa dostane len cez Mojžišov zákon, že všetkých obrátených Židov treba priviesť naspäť a prinútiť ich k tomu, aby žili podľa Mojžišovho zákona a tradícií, ale hlavne, aby zapreli Krista. Od tejto chvíle už ani raz nevidno, že by Saul, ktorý dostal meno Pavol, zaváhal v poslušnosti, v poverení a v službe pre Pána Ježiša. Vo veršoch 16 až 18 je opis poverenia, ktoré Pavol dostáva od Krista a oznámenie o tom, aký život ho čaká, čo je teraz pred ním: „Ale vstaň a postav sa na svoje nohy, lebo nato som sa ti ukázal, aby som si ťa zvolil za služobníka a za svedka i toho, čo si videl, i toho, pre čo sa ti ešte ukážem“ (Skutky 26:16).


Pavlovo obrátenie predstavuje prototyp, model kresťanského obrátenia v tom zmysle, že tam, kde sa udeje obrátenie hriešnika, tam prichádza skrze vieru pravdivé poznanie Pána Ježiša Krista a skutočná služba jemu. Tento výsledok obrátenia nastane všade tam, kde človek uverí v Krista – od tej chvíle vie, komu patrí a komu slúži.


Pavol je zároveň pripravený na to, že ho čaká veľa prenasledovaní, veľa protivenstiev, veľa ťažkostí. Prisľúbené mu je však „budem ťa vytrhovať z moci, z rúk izraelského ľudu aj z moci pohanov“ (verš 17).


Čo je jadrom služby apoštola Pavla? Čo bude charakterizovať celý jeho ďalší život? Hovorí o tom verš 18: „aby si otvoril ich oči, aby sa obrátili od tmy k svetlu a od moci satana k Bohu, aby dostali odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou, vierou vo mňa.“


Je zvláštne, ako Božie slovo na jednej strane hovorí o tom, že Boh sám, Pán Ježiš sám, Boží Duch sám, je ten, ktorý jediný môže v konečnom dôsledku spôsobiť obrátenie, spôsobiť uverenie, spôsobiť poznanie Pána Ježiša a priviesť padlého človeka k spasiteľnej viere. Vidieť to napríklad v 2. Korintským 4:3 a 4, kde je stav neveriaceho človeka opísaný tak, že evanjelium je zakryté u tých, ktorí hynú, lebo ich zmysly sú oslepené a nedokážu spasiteľne porozumieť sláve Kristovej osoby a jeho dokončeného diela. Preto potom verš 6 uvádza, že je to Boh sám, ktorý musí zázračne zasvietiť do srdca hriešnika, aby sa tento obrátil a spasiteľne uveril.


Na druhej strane je Pavlovi oznámené, že svojou zvestovateľskou aktivitou otvorí ľuďom oči a obrátia sa. Spojme 2. Korintským 4:3 a Skutky 26:18 a uvidíme, ako Písmo spája dve linky a na jednej strane hovorí o obrátení ako o obrovskom Božom diele, ktoré v konečnom dôsledku môže vykonať len Boh sám, lebo len On môže prekonať odpor, vzburu, slepotu, zatvrdenie a nevieru v srdci človeka. A na druhej strane je Pavlovi prikázané: „posielam ťa, aby si otvoril ich oči, aby sa obrátili od tmy ku svetlu a od moci satana k Bohu.


S týmto celým súvisí jedna veľká biblická pravda, ktorá je v Písme úplne jasná. Nikto, naozaj vôbec žiadny človek na tejto zemi nie je v neutrálnej pozícii. Pritom z mnohých opisov Písma platí, že stav človeka bez Krista, bez Pána Ježiša, je smutný, hrozný, desivý.


Každý jeden človek je buď na strane diabla, dennodenne v jeho područí, v moci hriechu a v moci smrti a tmy. Alebo už prešiel obrátením ako Saul (Pavol) a je podľa Písma vo svetle a patrí Kristovi. Neexistuje neutrálne miesto, na celom svete neexistuje nikto neutrálny voči Bohu a voči diablovi. Môžeš byť len na jednej strane alebo len na druhej strane.


V udalosti obrátenia človek prechádza z devastujúcej moci diabla pod starostlivú a láskyplnú moc Boha Otca. Kedykoľvek sme svedkami obrátenia, potrebujeme si uvedomiť, aká veľká vec sa udiala. Máme byť povzbudení z tých, ktorí sa obrátili, tešiť sa z nich, radovať sa a chváliť Pána. Zápas sa však ešte neskončil, ešte sme nedobojovali boj za mnohé duše, ktorým sme zvestovali, ktorým sme kázali. Každé zvestovanie nech sa strieda s modlitbami a všetky modlitby nech sa striedajú so zvestovaním.


Keď zvestujeme evanjelium, Božie slovo, musíme pochopiť, že proti nám niekto stojí – je to odporca Božieho slova. Ľudia, ku ktorým prichádzame, nie sú neutrálni, nevedia sa len tak slobodne rozhodnúť. Nie je to tak, že počujú evanjelium a v tej chvíli sa ich slobodná vôľa naštartuje a chopia sa Krista. V tej chvíli k nim prichádza satan a podľa podobenstva o štvorakej pôde chce z ich srdca ihneď vytiahnuť Božie slovo. Keď sa mu to nepodarí ihneď, snaží sa ho udusiť starosťami. Keď sa nepodarí udusiť ho starosťami, skúša to zvodom bohatstva. Keď sa mu ani toto nepodarí, skúša to s plytkým obrátením, a to je tretia pôda z podobenstva. Plytko obrátený človek veľmi rýchlo so svojím obrátením končí. Je ako novoročný ohňostroj, ktorý na chvíľu zažiari, možno až ohúri, ale po krátkom čase je už len spomienkou. Opis tretej pôdy odkrýva, že po obrátení príde prenasledovanie, súženie a prekážky – a plytké obrátenie vtedy končí. Vtedy sa človek stráca a opúšťa cirkev.


Určite si všetci prajeme, aby sme videli pravé obrátenia a naša pasáž opisuje boj o práve takéto obrátenie. Apoštolovi Pavlovi je povedané: „to, čo ideš urobiť, je, že budeš o ľudí bojovať, aby prešli z tmy do svetla“. Keď k nim prídeš, oni sú v tme. Oni sú slepí. Oni nechápu, nepočujú, nerozumejú a ešte akoby to nestačilo, musia sa obrátiť od moci satana k Bohu, hovorí Pán Ježiš Pavlovi. A diabol sa vtedy vzoprie na maximum, lebo zo všetkého najviac nenávidí pravé obrátenie. Zo všetkého najviac nenávidí, že by sa niekto stal skutočným obráteným a veriacim v Ježiša Krista, lebo to už je navždy. Taký človek prešiel z tmy do svetla a vierou obdržal večný život. Satan vtedy vie, že prichádza o svojho otroka, ktorého musí pustiť, a ktorého už viac nezíska pre seba. Vie, že tento človek bol vytrhnutý z jeho moci, patrí Bohu, dostane Svätého Ducha, stane sa z neho Boží bojovník a oblečie si, podľa Efezským 6, celú Božiu výzbroj. Preto voláme a modlíme sa k Bohu, aby Boh ľuďom otvoril oči. Celý čas tak máme robiť s túžbou, akú Pavol vyjadruje vo verši Skutky 26:29 – „…Pavel riekol: Žiadal by som si od Boha, i bez mála i bez mnoha, aby si sa nielen ty, ale aby sa i všetci, ktorí ma dnes čujú, stali takými, aký som i ja, okrem týchto pút.“ Na inom mieste v Rimanom 9:2 – 3 zase vyjadruje túžbu svojho srdca takto – „…mám veľký zármutok a neprestajnú bolesť vo svojom srdci. Lebo by som si prial ja sám byť anatema a odlúčený od Krista za svojich bratov…“.


Platí tiež, že ako Pavol svedčí Agripovi, je praktickým príkladom toho, čo mu Pán Ježiš uložil: „ideš obrátiť ľudí od tmy k svetlu, od moci satana k Bohu“. „Bezmála by si ma nahovoril, stať sa kresťanom“ – bola Agripova odpoveď (Skutky 26:28). To je ukážka, ako Pavol v tej chvíli bojuje o človeka Agripu a ostatných prítomných. Aký veľký je Pavlov boj a aká tragická je Agripova odpoveď.


Nevieme, čo bolo ďalej s Agripom, či sa niekedy naozaj obrátil, alebo nie. Ale môžeme vidieť, že Pavlov boj je náš boj. Koľkých ľudí sme už videli veľmi blízko obrátenia. Pavol odpovie: „Žiadal by som si od Boha i bez mála i bez mnoha, aby si sa nielen ty, ale i všetci, ktorí ma dnes čujú, stali takými, ako som i ja okrem týchto pút.“ (verš 29). Pavol si zo srdca želá, aby sa prítomní ľudia stali takými veriacimi v Ježiša Krista, akým je on sám. Sme takto zo srdca presvedčení a takto voláme za ľudí k Bohu? Toto patrí k nášmu kresťanskému boju. Pavlovi nevadilo a je to pre nás veľké ponaučenie, že on sám je v ťažkostiach, má putá na rukách a je vo väzení. Bez ohľadu na okolnosti je Ježišovým svedkom a druhým želá, aby boli kresťanmi, ale bez pút na rukách.


Čo má teda robiť človek od chvíle svojho obrátenia sa k Bohu? Má sa každý deň radovať zo svojho spasenia, má robiť všetko preto, aby duchovne rástol a má tiež chcieť, aby sa ďalší obrátili, aby ďalší spoznali Pána Ježiša Krista. Má byť ako Pavol, ktorý po svojom obrátení žije preto, aby sa ďalší obrátili a uverili. Žiť so želaním, nech ďalší poznajú spasenie v Kristovi a bojovať o obrátenie ďalších, je naše výsada i naša povinnosť.




 

Ďalšie články od tohto autora