aktuality

Občianskeho združenie Solas ďakuje čitateľom, sympatizantom a podporovateľom za priazeň a podporu tejto služby poukázaním 2% zo svojich daní za zdaňovacie obdobie 2016. Do ďalších dní Vám prajeme veľa Božieho požehnania, Jeho milosti a pokoja.

S vďakou, v úcte a láske Kristovej

Vedenie združenia


Zdieľať na internete

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk


crimag11z.jpg
Milí susedia! PDF Vytlačiť E-mail
Autor: Ján Šichula   


Zrejme Vás prekvapí, že nejaký sused Vám píše list. Dnešná doba je skôr naklonená anonymným susedským vzťahom a nie je až také zriedkavé, že mnohí obyvatelia vchodu ani nevedia, že sa k nim do susedstva nasťahoval niekto nový. Bývame tu medzi Vami i s manželkou a deťmi už dosť dlhú dobu, takže sa ani nedá povedať, že sme noví susedia a minimálne podľa tvárí sme Vám určite známi. Rád by som ale aj tak, hoci s istým odstupom času, povedal Vám niečo o sebe, resp. o nás.


Sú veci, ktoré sa ťažko hovoria na chodbe. Tam sa maximálne pozdravíme a s niektorými z Vás aj prehodíme zopár slov podľa charakteru príležitosti. A tak som sa rozhodol, že najlepší spôsob bude napísať list. Prosím Vás, prečítajte si ho celý až do konca. Ako s ním už potom naložíte, to je na Vás. Nemusíte mať obavy, že by sme Vás chceli zahlcovať tým, že každú chvíľu Vám niečo vhodíme do schránky. Predsa však chceme vydať svedectvo o našej viere, keďže sme úprimne presvedčení, že pravda o živom Bohu, odpustení hriechov, nezaslúženej Božej milosti a večnom živote sú tie najdôležitejšie témy, aké vôbec existujú.


Uvedomujem si, že takýto netradičný a prekvapivý krok – že sme si dovolili napísať a vhodiť Vám do schránky list od nás – môže vyvolať rôzne reakcie. Povesť človeka u ľudí je vec pominuteľná – dnes tu je a zajtra môže byť preč. A tak je to aj s nami ako Vašimi susedmi. Navyše aj sám Boží Syn, Pán Ježiš Kristus, pri jednej príležitosti vyslovil veľmi vážne varovanie (všetky texty napísané šikmým písmom sú citáty z Biblie s uvedením odkazu v zátvorke): „Kto by sa hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojej a Otcovej i v sláve svätých anjelov“ (Lukáš 9:26). Už len tieto slová Pána Ježiša, ktorý svojou mocou udržuje tento svet v chode a raz sa pred neho všetci postavíme a vydáme mu počet zo svojich životov, mi stačia na to, aby som mal dôvod napísať Vám aspoň týchto pár riadkov.



Veľká noc a ukrižovanie Pána Ježiša

Prečo som sa rozhodol napísať práve teraz v týchto dňoch? Tento víkend opäť ako každý rok na Slovensku prebehnú sviatky Veľkej noci. Hovorí sa, že Slovensko je krajina s kresťanskou tradíciou, a tak veľká časť z nás vie aspoň to, že tento sviatok je nejako spojený s osobou Ježiša Krista, ktorý bol ukrižovaný a na tretí deň vstal z mŕtvych. To sa stalo pred takmer dvetisíc rokmi v prepojení na židovský sviatok Veľkej noci (Pesach). Smrť toho, ktorý sa kvôli nám hriešnikom stal človekom, bola totiž naplnením alebo vyústením tohto zvláštneho židovského sviatku, ktorého funkcia bola ukazovať dopredu na Božie dielo záchrany. V storočiach po tejto udalosti – s nemalým odstupom od vzniku prvej cirkvi – sa potom v kultúrach zasiahnutých kresťanstvom rozvinul zvyk sláviť Veľkú noc každý rok začiatkom jari. Toľko všeobecne známe fakty.


I ja som tento základný fakt ovládal už od svojho detstva a predsa mi dlho unikalo skutočné pochopenie toho, prečo musel večný Boží Syn prísť z neba k nám, stať sa človekom, hoci neprestal byť Bohom, a na konci svojho života – ako vyvrcholenie svojho poslania – nakoniec zomrieť ukrutnou smrťou a preliať svoju drahocennú krv. Nechápal som to, kým som neobjavil a nepochopil vysvetlenie, ktoré dal sám Pán Ježiš. On sám o sebe povedal: „Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých“ (Marek 10:45).



Božia svätosť a náš nekonečný dlh

Vo Svätom Písme vykúpenie súvisí so záležitosťou dlhu. Tí, ktorí sa zadĺžili, potrebujú byť zo svojho dlhu vykúpení, a to sa deje vtedy, keď sa niekto, komu na nich záleží, podujme vyplatiť ich dlh. Podľa Božieho slova sa voči Bohu všetci nachádzame v nekonečnom dlhu, či už si to uvedomujeme, alebo nie. Svätý a všemohúci Boh nás stvoril k tomu, aby sme ho celý život bez zaváhania poslúchali a milovali. Previniť sa proti ktorémukoľvek jeho príkazu (vezmime si napríklad nám všetkým známe desatoro) znamená dopustiť sa hriechu. Hriechom sú všetky myšlienky, pohnútky a činy, ktoré sú neposlušnosťou voči prikázaniam Boha Stvoriteľa. A keďže Boh Stvoriteľ je nekonečný, svätý a absolútne spravodlivý, tak každý hriech voči nemu znamená mínus (dlh) na našom účte. Písmo nás učí, že v tomto ohľade sme všetci zadĺžení hriešnici – a teda všetci ľudia sme na tom úplne rovnako. Apoštol Pavol toto konštatuje v liste Rímskym nasledovným spôsobom: „Ako je napísané: Nieto spravodlivého ani jedného“ (Rímskym 3:10).



Niečo o mne ako hriešnikovi, kým som nespoznal Božiu milosť

Vyrastal som v rodine, ktorá sa snažila vychovať ma nábožným a slušným spôsobom. Mal som pekné detstvo a rodičia ma zahrnuli láskou i starostlivosťou. Celú základnú školu a gymnázium som si myslel, že byť kresťanom znamená ísť raz za týždeň do kostola a ráno a večer sa pomodliť naučenú modlitbu. To všetko som aj robil, mysliac si, že týmto naplním všetko, čo Boh od človeka chce. V zásade som sa pokladal za dobrého a morálneho človeka – práve to bol jeden z najväčších sebaklamov môjho dovtedajšieho života. Keď sa dnes pozerám späť na roky pred uverením, vidím, že v skutočnosti som viedol svoj vlastný život, v ktorom rozhodovala o všetkom moja vôľa. Ústami som síce Boha vyznával, aj som sa zúčastňoval na rôznych obradoch, ktoré mali oslavovať Boha, ale srdcom som bol otrokom hriechu a prázdnoty. Veď inak to ani byť nemohlo, Písmo vraví, že kým nespoznáme pravdu o Božej milosti a naplno jej neotvoríme celé svojej srdce, chodíme v tme. Takto nám to svedčí i sám Kristov apoštol Ján: „A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé“ (Ján 3:19).


 

Ako som sa dozvedel o ceste spasenia

Keď som mal 18 rokov, začal som študovať na vysokej škole v Žiline. Už dlhšie som sa ale v Prešove stretával so skupinou kresťanov, ktorá svoju vieru brala úplne inak ako ja. Hovorili, že Boh ich zachránil z množstva vín a večnej záhuby v pekle a dal im nový život. A naozaj som nemohol nevidieť obrovský rozdiel medzi ich životom a mojím. Bol to rozdiel ako medzi svetlom a tmou. Žili tak, akoby Ježiš bol stále medzi nimi. Kládol som im príležitostne rôzne otázky. Boli momenty, keď som sa aj zamýšľal nad pravdou, ale potom som opäť skĺzal do pocitu ubezpečenia, že som predsa od malička v poriadku a záchranu, ktorú opisujú, tú ja predsa nepotrebujem – ako veľmi som sa v tomto mýlil. Hovorili, že poznajú Ježiša Krista osobne ako svojho Pána a Spasiteľa – v tom čase som si ešte nechcel pripustiť, že ja to nemám a tak sa míňam Božej milosti. V skutočnosti moje náboženstvo bolo len na povrchu. Vo vnútri bolo všetko inak, lebo na tróne môjho života bolo moje sebecké ja. Neskôr som porozumel, že môj život je od narodenia úplne hriešny. Naplnili sa na mne slová dávneho proroka Izaiáša, tie slová, na ktoré sa odvolal i Pán Ježiš počas svojej pozemskej služby: „Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa“ (Matúš 15:8).


Títo priatelia mi mnohokrát zvestovali evanjelium (toto slovo znamená doslova „dobrá správa“) a hovorili o zástupnom diele Pána Ježiša, ktoré vykonal tým, že zomrel na kríži. Vysvetľovali mi, že ak chcem byť spasený, musím sa úplne a bezvýhradne spoľahnúť iba na jeho vykupiteľskú smrť a nepridávať k nej žiadne zásluhy a skutky, či obrady akejkoľvek cirkvi. Nemalé obdobie som to počúval jedným uchom dnu a druhým von. Nakoniec sa ale veci otočili.


Cez viaceré zásahy do môjho života ma začiatkom roku 1994 dobrotivý Pán Boh pohol k tomu, aby som ho začal hľadať. Po zhruba troch mesiacoch hľadania, rozmýšľania a pokusov volať k Bohu som postupne uvidel, že potrebujem odpustenie všetkých hriechov a tiež i nový premenený život. Všetky tie témy z Božieho slova o ľudskom hriechu na jednej strane a Kristovom vykupiteľskom diele kríža na druhej strane, mi ožili a začali dávať zmysel. Potom nasledovali dva mesiace, kedy hľadanie vrcholilo. Už som túžil po spasení, ale ešte som lipol na viacerých svojich hriechoch a modlách. Jeden anglický kazateľ evanjelia raz definoval vieru ako prázdne ruky žobráka, ktorý ich prosebne vystiera – nejaký čas som síce skúšal volať k Bohu, ale ešte v predstave, že si mnohé zo starého života môžem nechať a k tomu pridať Krista. Potom ale prišiel čas, keď som uvidel, že nič na tomto svete nestojí za to, aby som sa kvôli tomu minul večného života a skončil vo večných mukách. Tieto slová Pána Ježiša ma viedli ďalej na ceste hľadania: „Veď čo prospeje človeku, keby aj celý svet získal, ale samého seba by stratil, alebo by si uškodil?“ (Lukáš 9:25).


Niekde na prelome mája a júna 1994 som jeden večer prvýkrát z celého srdca prosebne volal k Pánovi Ježišovi s modlitbou, aby ma zachránil z mojich hriechov. Vyznal som mu, že ho chcem mať za svojho Spasiteľa a Pána, a že sa vzdávam všetkého, čo by mi malo brániť patriť mu. Na druhý deň ráno som vedel, že i pri mne všemohúci Boh vyplnil svoj mocný sľub, ktorý kresťania hlásali od prvého dňa, kedy vznikla kresťanská cirkev: „A vtedy každý, kto bude vzývať meno Pánovo, bude zachránený“ (Skutky 2:21).



Môj život od kedy poznám Božiu milosť

„Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá život“ (1. Jánov 5:12).

Od toho dňa sa môj život veľmi zmenil – Písmo hovorí, že dňom uverenia vstupuje do života človeka večný život, ktorý neskončí ani po smrti. Znie to možno šokujúco, ale je to učenie Písma a milióny ľudí po celom svete okúsili pravdivosť tejto skúsenosti. Poznal som tiež, že Biblia je živé slovo od živého Boha. Viem, že vo všetkých svojich častiach je pravdivá. Viem, že bez Krista by som bol naveky zatratený. Viem, že jedine Pán Ježiš žil celý život bez hriechu a nakoniec zástupne zomrel preto, aby každému veriacemu daroval svoju spravodlivosť. Dnes viem, že len takto raz budem môcť obstáť pred Svätým Bohom na poslednom súde. Spolieham sa iba na zásluhy Pána Ježiša a ani trochu na svoje vlastné. Viem, že Pán Ježiš zomrel za všetky moje hriechy a tým vyplatil celý môj dlh voči Svätému Bohu. Z toho jeho diela čerpám istotu, že i po smrti budem navždy s Kristom vo večnom živote. „Toto som napísal vám, veriacim v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život“ (1. Jánov 5:13).



Pán Boh nás volá hľadať ho, kým nám dáva čas

Je obdobie Veľkej noci, kedy sa na zopár dní zastaví kolobeh bežného života. Ale či už v tomto období alebo hocikedy inokedy, je moje osobné presvedčenie, že niet v živote ničoho dôležitejšieho než pochopiť, prečo Pán Ježiš prišiel z neba zomrieť za ľudské hriechy a zo srdca tomu uveriť.


Biblia rovnako hovorí, že Ježiš príde druhýkrát na túto Zem. Prvýkrát prišiel ako Spasiteľ. Druhýkrát príde ako Ženích pre svoj ľud a ako Sudca živých a mŕtvych. Ponuka Božieho spasenia tu teda nebude navždy. Určite máte doma Bibliu (a ak by predsa len nie, radi Vám ju darujeme), povzbudzujem Vás otvoriť si ju a prejsť všetky tie citáty, ktoré som uviedol. Večný Boh si praje, aby sme ho hľadali a volá nás, aby sme sa spoľahli iba na jeho Syna. Našli ste už dar jeho spasenia? Zo srdca Vám to prajem.


Hľadajte Hospodina, kým sa dáva nájsť, vzývajte ho, kým je blízko!

Izaiáš 55:6

S úctou váš sused



P. S. Radi Vás prijmeme na návštevu, ak budete mať niekedy čas a chuť. Pri káve alebo čaji môžeme hovoriť o Biblii a o Božej ceste spasenia. Ak by ste mali záujem, radi Vám tiež požičiame alebo podarujeme rôznu literatúru (alebo DVD dokumenty), ktorá bližšie vysvetľuje cestu spasenia a kresťanský život. Väčšina z nich sa týka tematiky stvorenia vesmíru a života a toho, koľko mocných faktov poukazuje na to, že život rozhodne nie je náhoda, ale existuje vďaka premyslenému plánu Stvoriteľa.



 

 

Ďalšie články od tohto autora