Izraelský národ – zvláštne prirodzené potomstvo

Boh vztiahol svoju zmluvu (abrahámovskú) aj na Jakoba a jeho semeno: „... zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvojmu semenu. A tvojho semena bude ako prachu zeme… a požehnané budú v tebe všetky čeľade zeme a v tvojom semene“ (1. Mojžišova 28:13-15). Boh premenoval Jakoba na Izraela. Vieme už, že Boh túto zmluvu uzavrel s Izákom, ale s Izmaelom nie. Uzavrel ju s Jakobom, ale s Ezavom nie. Kladieme si otázku: Ako tento Boží výber (voľba) potomkov pre uzavretie zmluvy bude pokračovať v prípade Jakobovho semena? Ukáže sa, že v jednom zmysle bude pokračovať a v inom zmysle nie. Majme pritom na pamäti, že celý izraelský národ (ako etnikum) je v určitom zmysle tým zasľúbeným semenom (v množnom čísle), zasľúbeným potomstvom. Práve tento rozdiel v tom, v akom zmysle je izraelský národ tým zasľúbeným semenom a v akom zmysle nie je, je kľúčový pre porozumenie ďalšej histórie a pre porozumenie naplnenia zmluvných zasľúbení. Tejto skutočnosti chceme v ďalšom texte venovať patričnú pozornosť.

V starozákonnej dobe tento Boží výber akoby skončil. Ustrnul na izraelskom národe v tom zmysle, že izraelský národ má byť vyplnením zasľúbenia, že Abrahámovho potomstva bude nespočetné množstvo a že izraelský národ má dostať do večného vlastníctva krajinu Kanaán.

Plný text tejto časti bude zverejnený po čísle 60.